modlenie -nia s.
modlenie -nia -ní s. náb. ▶ povznesenie mysle k Bohu al. k svätým, vzývanie, uctievanie, prosenie Boha al. svätých prostredníctvom ustálených textov, voľnými slovami al. v myšlienkach; syn. modlitba: pravidelné, spoločné m.; vyzývať veriacich na m.; dni vyplnené modlením a pôstom; cirkev organizuje každodenné modlenia za odvrátenie katastrof ▷ ↗ i modliť sa
modlenie, -ia str. modlitba: hovor. dať na m. zaplatiť za odbavovanie modlitieb
modlenie s. kolektívna pobožnosť pozostávajúca z odriekania modlitieb: Rada choďievala na molleňie (Bánovce n. Bebr.); Hňeskáj ňebolo kostele molleňá (Bošáca TRČ); Iďeme na molleňie (V. Bielice TOP); Marka, hibaj na molleňie, už je vistretí (Kšinná BÁN) L. zvonit na modlení (Hlboké SEN) - zvonením ohlasovať začiatok pobožnosti; dau̯ na modľeňá (Lomná NÁM) - zaplatil za odbavovanie modlitieb
modlenie [-ie, -í] s 1. vzývanie, uctievanie, prosenie Boha al. svätých: kterym tessko czekat, nechcu dluho klekat k modleny za gineho (BV 1652); tito (santoni) powolawagu ku modlenu (KrP 1760); on sotwy čo se rano obudil, do modleni se dáwál (PiA 1782) 2. modlitebný text, modlitba: swaté modleňý, deg nám žiwot wečný (CC 1655); prigmi od nás, Gezjssy, toto wrucne modlenj (PI 1749); zemrely rychle obžyl a običegné modleny odbawyl (PeP 1770); nabožne modlenj pokog Pane (CS 18. st)