modlitba -y -tieb ž. povznesenie mysle k Bohu al. svätým; príslušný (ustálený) text: ranná, večerná, ďakovná m.; M. Pána Otče náš;
modlitbový, modlitebný príd.: m-ová knižka;
modlitbička -y -čiek ž. zdrob.
modlitebný -ná -né príd.
modlitebný -ná -né príd. i náb. 1. ▶ súvisiaci s modlitbou, s modlením, povznesením mysle k Bohu al. k svätým; syn. modlitbový: modlitebné spoločenstvo, zhromaždenie; adventné modlitebné stretnutie; byť členom modlitebnej skupiny; viesť m. krúžok; vykonávať m. obrad; zachovávať modlitebné hodiny 2. ▶ (v rôznych náboženstvách) používaný pri modlitbe, pri modlení; určený na modlenie; obsahujúci modlitby; syn. modlitbový: modlitebná miestnosť, lavica; modlitebná hala mešity; tibetské modlitebné mlynčeky; odriekavanie modlitebných textov; židovskí muži si v synagóge pri určitých modlitbách zahaľujú hlavu a šiju štvorhranným modlitebným šálom; z kostola vychádzali ženy s modlitebnými knižkami v ruke
modlitebný príd.: m-á knižka obsahujúca modlitby, slúžiaca na modlenie; m. mlynček prístroj na vykonávanie náboženských úkonov u lamaistov
modlitba ž. (modľiďba) 1. csl náb. vzývanie, uctievania a prosenie Boha al. svätých, modlenie sa: Daromnie tvoje modľiďbi, keď náz ňeslúchaš! (Dol. Lehota DK); Každá jéj mollidba bola ot srcca (Chocholná TRČ); To friško odbavev modlidbu, kec ca najedóv (Brestovany TRN) F. mollidba mu mrzne na jaziku (Hor. Súča TRČ) - nerád sa modlí 2. ustálený text na modlenie: Boli molleňíci, tí mali té mollidbi aj čo sa pri jelláh mollilo (V. Maňa VRB); Tá slepá žebráčka sa vedzela modlit šelijaké modlidbi (Malženice HLO); raná modlidba (Kameňany REV); modlitebný príd. k 2, obyč. v spoj. modľiťebná kňiška (Hor. Jaseno MAR); modlitebná kníška (Kameňany REV)
modlitebný príd obsahujúci modlitby; slúžiaci na modlenie: neuctiwosti gest giným do modlitebnj knihy nazýrat (RPM 1795) L. m. dom modlitebňa, kostol: mnozy do modlidebnich domou hodja (S. ĽUPČA 1784)