monarchia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ štátne zriadenie s jediným celoživotným panovníkom, obyč. dedičom stojacim na jeho čele, ktorému sú podriadení všetci členovia spoločnosti: dedičná m.; stúpenci, odporcovia monarchie; obnovenie, zánik, zvrhnutie, pád, rozpad monarchie; väčšina obyvateľov krajiny podporuje zachovanie monarchie; Čo znamená jedinec v tom ozrutnom súkolí monarchie? [J. Špaček] □ polit. absolutistická monarchia štát na čele s monarchom, ktorý má neobmedzenú moc; dualistická monarchia štát zložený z dvoch suverénnych štátnych subjektov, ktoré si zachovávajú značnú samostatnosť; konštitučná monarchia štát na čele s monarchom, ktorého moc je obmedzená ústavou; parlamentná monarchia štát na čele s monarchom, ktorého výkonná moc je formálna a má ju predseda vlády a parlament
2. ▶ štát s takýmto zriadením: štátny znak monarchie; postavenie Uhorska v monarchii; snaha zmodernizovať monarchiu; habsburská m. komplex početných provincií, ktorých jadro tvorili rakúske, české a uhorské krajiny spojené mocou spoločného panovníka z rodu Habsburgovcov (1526 – 1918); rakúsko-uhorská m. neoficiálny názov štátneho útvaru, ktorý vznikol r. 1867 z habsburskej monarchie ako únia dvoch štátnych celkov na čele s jedným monarchom