moralizovať nedok. posudzovať al. poúčať z hľadiska prísnej až prepiatej morálky: prázdne m-nie
moralizovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.
moralizovanie -nia s. ▶ úzkoprsé poúčanie iných al. posudzovanie javov z hľadiska prísnej až prepiatej morálky, moralizátorstvo, moralizmus: plané m.; mať sklony k moralizovaniu; vyhýbať sa lacnému moralizovaniu; rozhovor s mamou prebehol bez zbytočného moralizovania ▷ ↗ i moralizovať
moralizovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. (ø; o čom; nad čím) ▶ úzkoprso poúčať al. posudzovať z hľadiska prísnej až prepiatej morálky: zbytočne, prehnane m.; nemá právo m.; m. o úpadku spoločnosti; prestaň m.!; nechcem m., ale jeho správanie sa mi nepáči; iba by poúčal a moralizoval; každý z nás občas moralizuje nad úrovňou televízneho vysielania; Konečne som našla chlapa, s ktorým som šťastná, a ty len moralizuješ! [E. Urbaníková]
moralizovať nedok. ‹l› často pejor. vyjadrovať sa, posudzovať, poučovať z hľadiska morálky, obyčajne úzkoprso, prehnane: moralizujúci román
moralizovať p. napomínať
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
moralizovať, -uje, -ujú nedok. obyč. pejor. posudzovať z hľadiska prísnej al. premrštenej morálky; dávať mravné ponaučenia: moralizujúca báseň, literatúra, tendencia, moralizujúci básnik