motor -a m. hnací stroj meniaci dodanú energiu na mech. prácu: spaľovací, vznetový, elektrický, prúdový, raketový m.; chod, hukot m-a; m. (ne)zapaľuje;
pren. byť hnacím m-om (výroby) hybnou silou;
motorový príd.: m-é vozidlo, m. pohon;
motorček -a m. zdrob.
motor -ra L -re pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ stroj premieňajúci dodanú energiu na mechanickú prácu; hnacia jednotka zložitejšieho systému, ktorá sa používa na pohon strojových zariadení, automobilov, lodí, lietadiel: silný, výkonný m.; letecký m.; sériovo vyrábaný m.; hukot, porucha motora; otáčky motora; auto so štvortaktným motorom, s motorom vpredu; cirkulácia oleja v motore; čln s výkonom motora 80 koní; závod na výrobu automobilových motorov; zariadenie poháňané motorom; naštartovať, vypnúť m.; nastaviť chod elektrického motora; m. beží naprázdno, na plné obrátky; m. zhasol; Nikomu z nás neušlo, že aj motory nášho lietadla hučia akosi tichšie. [S. Ondrejovič]; Skúsi ešte raz otočiť kľúčikom a motor naskočí. [InZ 2002] □ motor. benzínový motor stroj využívajúci benzín ako pohonnú látku, zážihový motor; dieselový motor stroj využívajúci naftu ako pohonnú látku, vznetový motor; elektrický motor stroj premieňajúci elektrickú energiu na mechanickú prácu; spaľovací motor stroj premieňajúci chemickú energiu paliva na mechanickú prácu; ladenie motora odborné nastavovanie na dosiahnutie vyššieho výkonu vozidla; let. hviezdicový motor piestový spaľovací pohon s valcami usporiadanými okolo kľukového hriadeľa do tvaru hviezdy; náporový motor reaktívny motor, v ktorom sa vzduch stláča veľkým tlakom v dôsledku pôsobenia tvarovanej prednej časti; oddeľovací motor pomocný raketový pohon zabezpečujúci oddelenie a vzdialenie jednotlivých stupňov rakety; eltech. krokový motor špeciálny synchrónny motor, ktorý umožňuje presne riadiť nielen otáčky, ale aj konkrétnu polohu rotora 2. hovor. zastar. ▶ motorové vozidlo poháňané spravidla spaľovacím motorom, automobil: sadnúť do motora; Motor zahol na môj malý mostík. [L. Ťažký]; Niekto jej podhodil motor na sklonku života, takpovediac pred odchodom do dôchodku. [M. Zelinka] ◘ fraz. byť [hnacím] motorom niečoho povzbudzovať niekoho do činnosti, byť iniciátorom niečoho: bola motorom celého podujatia; Nemecko - hnací motor európskej integrácie ▷ motorček -ka pl. N -ky m. zdrob.: elektrický, batériový m. ostrekovača; bicykel s pomocným motorčekom; detský medvedík na m.; pren. Vás poháňa skrytý motorček! ▹ [P7 2007] zaujatie, elán
motor -a m. ‹l›
1. tech. hnací stroj, ktorý premieňa dodávanú energiu na mechanickú prácu: m. automobilu; elektrický, prúdový m.
2. hybná sila, vzpruha: m. tvorivej činnosti
3. hovor. motorové vozidlo, najmä motocykel a automobil;
motorový príd.: m. pohon, olej; m. vlak, čln, m-é lietadlo poháňané motorom;
motorovo prísl.
motor- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom motor, motorický, motorový
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
motor p. automobil
motor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. strojové zariadenie premieňajúce energiu, napr. tepelnú, vodnú, elektrickú ap., na mechanickú prácu, hnací stroj: výbušný, tepelný, parný, elektrický, prúdový m., automobilový m.; zapnúť, spustiť, vypnúť m.;
pren. hnacia sila, podnecovateľ: Súťaženie sa stáva motorom iniciatívy pracujúcich.
● hovor. ide ako m. rýchle;
2. ľud. motorové vozidlo, najmä auto a motocykel;
motorový príd.
1. vzťahujúci sa na výbušný motor: m-é palivo, m. pohon, m. benzín, m-á súčiastka;
2. poháňaný motorom: m. čln, vlak, m-é vozidlo; m. bicykel motocykel;
motoricky1 príd. zried.: m-á cestná doprava;
motoricky prísl.: m. poháňaný;
motorček, -a m. zdrob.
(jeden) motor; (bez) motora; (k) motoru; (vidím) motor; (ó) motor!; (o) motore; (s) motorom;
(dva) motory; (bez) motorov; (k) motorom; (vidím) motory; (ó) motory!; (o) motoroch; (s) motormi;