motyka -y -týk ž. náradie s lopatkovitým ostrím na kopanie: okopávať m-ou;
pren. expr. (ne)báť sa m-y manuálnej práce
● expr.: pláva ako m. nevie plávať; keď pánboh dá, aj m. vystrelí môže sa stať aj nemožné;
motyčka -y -čiek ž. zdrob.
motyka -ky motýk ž.
motyka -ky motýk ž. ▶ poľnohospodárske náradie s kovovým lopatkovitým ostrím na drevenej násade na ručnú kultiváciu pôdy: železná m.; ostrá, tupá m.; držať v ruke motyku; vykopávať motykou zemiaky; zaťať motykou do zeme; m. sa mu zlomila; Cestou dumal, ako by sa dostal k motyke, aby mohol na dvore niečo sadiť, okopávať, pestovať. [L. Ballek]; Za pomoci čakanov a motýk sa snažia ešte uhasiť tlejúce korene stromov. [VNK 2000] ◘ fraz. expr. pláva ako motyka nevie plávať ◘ parem. keď pánboh dá, aj motyka vystrelí al. keď Boh dopustí, aj motyka spustí stane sa aj zdanlivo nemožné ▷ zdrob. ↗ motyčka
bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohu • bisťu dade • bisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponuka • bodaj • bodajže • bodaj ťa • bodaj ho • bodajže ťa • bodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčník • abyže ťa • bastriguli • basordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?
2. p. veru
motyka, -y, -týk ž. ručné hospodárske náradie na kopanie: kopať, okopávať m-ou
● pláva ako m. zle; tebe len m-u do ruky nie si súci na jemnejšiu, náročnejšiu prácu; už ich len m. rozdvojí smrť; keď pánboh dá, aj m. vystrelí (úsl.), keď pánboh dopustí, i motyka spustí (úsl.) niekedy sa stávajú aj neuveriteľné veci; basortyka (basordyka) motyka žart. zahrešenie;
motyčka, -y, -čiek ž. zdrob.
motyka ž. 1. csl ručné náradie s lopatkovitým ostrím na kopanie: Ľen čo prví ra_zaťau̯ moťikou, hňeť sa mu zlomela (Pukanec LVI); Išól dagde z motikó na plecu (Rochovce ROŽ); Motekov načim šecko pozhŕňaťi na hŕpku a miesiťi (Čelovce MK); Kukurica sa okopává z motiku (Trakovice HLO); Na vinohradoch sa volakedi kopalo motikáma (Čachtice NMV); Komperi śe sadza tak, že śe vikopu dolki z motiku (Sokoľ KOŠ); Z rohačku śe kopalo hľiboko a z motiku ľem pol šucha (Trnava p. Lab. MCH) L. kúčová motika (St. Turá NMV) - ťažká motyka na klčovanie; hrubá motika (Jur p. Brat. BRA), dlhá motika (Vinosady MOD), vinohracká motika (Dechtice TRN), kopácká motika (Blatné MOD), posnicová motika (Bojničky HLO) - na hlboké kyprenie vinice; saďiď za motikou (Kaľamenová MAR), saďiť pod motikou (Brodzany TOP), sadzit pod motiku (Trakovice HLO), sadzic po motike (V. Rovné BYT), za motiku sadzic (Dl. Lúka BAR) - sadiť do vykopaných jamiek F. je jako motika (Bošáca TRČ), narúbaní jag motika (Slov. Grob MOD) - je veľmi opitý; kriví jag motika (Markušovce SNV) - veľmi krivý; sprostí ani motika (Rochovce ROŽ) - veľmi hlúpy; pláva ako motika (Rim. Píla RS) - nevie plávať; take jag bi jih za motiku sadzil (Hatalov MCH) - v rovnom rade; zostaňež len pri téj motike (Lapáš NIT) - nedostaneš sa do škôl; ket Pánbo dá, aj motika vistrelí (Lukáčovce HLO); ket Panbo dopuscí, aj motika spuscí (Bošáca TRČ) - i nešikovnému sa občas niečo podarí dobre urobiť; to je pravda, jag bi z motiki streliu̯ (Stráže n. Myj. SEN), taka pravda, jak kebi z motiki streľil (Malcov BAR) - to vôbec nie je pravda; dze motika, tam i porisko (Dl. Lúka BAR) - manželia patria k sebe 2. deb., kolár. nástroj na dlabanie dreva: motika (Kys. N. Mesto) 3. expr. nadávka hlúpej žene: Ti motika sprostá! (Slov. Pravno MAR)
motyka ž ručné hospodárske náradie na kopanie, okopávanie ap.: rychtarz ma naprzed trzykrat zatiti czekanem neb motyku, kterez budowanie ortelem by bylo dobyte (ŽK 1473); motiky wynohradske (s. l. 1619); kupil sem winicu spolu s motikamy gak ssirokjmy, tak y krčowjmi (KRUPINA 1735); k sedláckeg našég práci potrebugeme tu motiki, tu ríle, tu sekeri, tu widli (BU 1795); motyčka dem: moticzkj zelezne 2 (TRENČÍN 1713); motička z rosky (M. KAMEŇ 1774) P. atpn Michael Moticzka (v Topoľčanoch 1570 1)