Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mrkať1, mrkať sa nedok. neos. stmievať sa, zmrákať sa, zvečerievať sa: už (sa) m-lo, keď odišiel; bolo na m-ní;

dok. mrknúť1 -e

1. k mrkať1

2. zatmieť sa v očiach: m-lo mu v očiach


mrkať2 nedok. žmurkať (význ. 1, 2): m. očami; m. na seba; je nervózny, stále m-á;

dok. mrknúť2 -e -ú -kol

1. k mrkať2: m. okom (na dievča)

2. expr. i mrknúť sa (letmo) pozrieť: choď sa m. na dieťa, m. (sa) do knihy

ani (okom) nem-l nepohol sa, zachoval pokoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrkať ‑á ‑ajú nedok. (žmurkať)
mrkať, mrkať sa ‑á nedok. neos. (stmievať sa)

mrkanie -nia s. ▶ rozhranie medzi dňom a nocou, šero pred zotmením, súmrak, mrk1: nocľah treba hľadať pred mrkaním; V izbe sa čím ďalej, tým väčšmi stmievalo, obloky už prepúšťali na mrkaní málo svetla. [A. Plávka] ▷ ↗ i mrkať1, mrkať sa


mrkať1, mrkať sa -ká (sa) -kalo (sa) nedok. neos. ▶ stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla; syn. zmrákať sa, stmievať sa, zvečerievať sa: Mrkalo. Pod stromami v priehlbine horeli dva ohne. [Ľ. Ondrejov]; Večer, keď mrká, vravia po dlhom čase mojim deťom rozprávku. [K. Horák]; Poďme domov, už sa mrká a domaiste čakajú. [V. Šikula]dok.mrknúť1


mrkať2 -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. (ø; čím) ▶ mimovoľne zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, mihať, pohybovať viečkami, mihalnicami; syn. žmurkať: pravidelne m.; nemrkaj toľko!; mrká od nervozity; nechápavo mrkala mihalnicami; novorodenec začína m. až v šiestom mesiaci; pri pozeraní na obrazovku počítača usilujte sa čo najviac m. očami; Upokojil sa, bolo vidieť, ako mrkanie viečok prestáva, opakuje sa vo veľmi dlhých intervaloch, až po chvíľke prestalo vôbec. [P. Jaroš]
2. (na koho (čím)) ▶ rýchlo po sebe privierať a opäť otvárať oko al. oči, dávajúc tým niekomu znamenie al. naznačujúc niečo (v komunikácii); syn. žmurkať: šibalsky mrkal na dievčatá; sprisahanecky na seba mrkali; Obidvaja sa na ňom [na liste] dobre zabávali a veľavýznamne pritom na mňa pokukovali a mrkali. [P. Jaroš]; Otec na mňa mrká veľkým zaslzeným okom. [L. Ťažký]
3. expr. (na koho, na čo; po kom, po čom; kam) ▶ prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo, potajomky sa pozerať, často s cieľom niečo zistiť, pokukávať, pokukovať: nespokojne sa mrvil a striedavo mrkal na obidve strany; mrkal po dievčatách prejavoval o nich záujem; nenápadne mrkám na majiteľku, ako zvláda situáciu; Sliní si prsty pri hocakej príležitosti a okom mrká po kuchyni. [S. Rakús]
dok.mrknúť2, k 1, 2 i zamrkať


mrknúť1 -kne -klo dok. neos. ▶ stať sa tmavým, temným, ostať bez denného svetla; syn. zmrknúť sa, zotmieť sa, zvečeriť sa: v zime mrkne už o štvrtej hodine; Hlbokým snehom sa spúšťa s batohom k mestu, v ktorom už mrklo. [K. Horák]nedok.mrkať1


mrknúť2 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. (čím; ø) ▶ mimovoľne zavrieť a opäť rýchlo otvoriť oko al. oči, mihnúť očami, viečkami; syn. žmurknúť: podchvíľou mrkne okom, očami; Pri čítaní knihy človek za minútu mrkne len desaťkrát a pri práci s počítačom dokonca iba osemkrát za minútu. [HN 2006]
2. (na koho (čím); ø) ▶ privrieť a ihneď otvoriť oko al. oči, dávajúc tým niekomu znamenie al. naznačujúc niečo (v komunikácii); syn. žmurknúť: figliarsky, nenápadne, povzbudivo m. na niekoho; Potom šibalsky mrkne stareckými zaslzenými očami. [E. Borčin]; Viac nepovedal, len významne mrkol, sadol do auta a odišiel. [L. Ťažký]
3. i mrknúť sa hovor. (na koho, na čo; po kom, po čom; do čoho) ▶ zbežne, narýchlo sa pozrieť, často s cieľom niečo uvidieť, zistiť, skontrolovať; syn. kuknúť, kuknúť sa: m. (sa) na deti, čo robia; letmo mrkla po ňom okom; nenápadne sa mrkla na hodinky; občas mrkol do papierov, do tabuliek, do spätného zrkadla; ty si sa do knihy ani nemrkol vôbec si sa neučil; Ten sa len usmial, mrkol očkom po streche. [P. Jaroš]; Ešteže mi napadlo skočiť sa sem pred svitaním mrknúť! [D. D. Fabian]; Rozhodne sa prejsť na druhú stranu ulice, aby sa mrkla, ako to vyzerá v parčíku pred Avionom. [A. Baláž]
fraz. ani [okom] nemrkol nepohol sa, ostal pokojný, nedal na sebe znať skutočné pocity
nedok. k 1, 2mrkať2

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa


bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


mrkať p. žmurkať 1


mrkať (sa) p. stmievať sa


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla • zotmievať sazmrákať sazmrkávať samrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miestokniž. šeriť sa: v izbe sa už šerípoet. súmračiť sa (Ondrejov)tmiť sa: začína sa tmiťzvečerievať savečeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cestanociť sa (schyľovať sa k noci) • zried. pritmievať sa: už sa pritmieva


žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievčamihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipkáexpr. lupkať: lupká očami po dievčatáchexpr. žmurkotať: žmurkotal od dojatianár.: mruškaťmružkať (F. Hečko)nár.: mrihaťmrižkať: podchvíľou mrižká očamipožmurkávaťpožmurkovaťpomrkávaťpoklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

p. aj bľuskať

2. p. blikať, svietiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrkať1 i mrkať sa, -á neos. nedok. zvečerievať sa, stmievať sa, zmrákať sa: mrká o ôsmej hodine; svitá a mrká (Tat.); Už sa mrkalo, keď odchádzala. (Jégé);

opak. mrkávať, -a;

dok. mrknúť, zmrknúť sa, zried. i zmrknúť


mrkať2, -á, -ajú nedok. (čím, na koho i bezpredm.) rýchle pohybovať, mihať mihalnicami, viečkami, žmurkať: m. očami; m. obočím (Jégé); m. na niekoho dávať niekomu očami znamenie;

dok. mrknúť i zamrkať


mrknúť1, -ne, -klo neos. dok.

1. zvečeriť sa, zotmieť sa, zmrknúť sa: Nikdy pre seba nemrkne, ani pre seba nesvitne. (J. Kráľ) Svitá — koniec! — mrkne — počiatok. (Botto)

2. (komu) zatmieť sa v očiach: Krtovi mrklo v očiach. (Kuk.) Chytil draka, že mu i trochu v očiach mrklo. (Dobš.);

nedok. k 1 mrkať

mrknúť2, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čím, na koho) zatvoriť a hneď otvoriť mihalnice, mihnúť okom, žmurknúť: m. okom, očami, brvami; m. na niekoho dať niekomu očami znamenie

ani okom nemrkol nedal na sebe nič znať;

2. hovor. expr. (na koho, na čo, kam) letmo pozrieť: Stačí mu len mrknúť na delikventa, a všetko vie. (Král.); m. do knihy;

nedok. k 1 mrkať

Morfologický analyzátor

mrkať nedokonavé sloveso
(ja) mrkám VKesa+; (ty) mrkáš VKesb+; (on, ona, ono) mrká VKesc+; (my) mrkáme VKepa+; (vy) mrkáte VKepb+; (oni, ony) mrkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) mrkal VLesam+; (ona) mrkala VLesaf+; (ono) mrkalo VLesan+; (oni, ony) mrkali VLepah+;
(ty) mrkaj! VMesb+; (my) mrkajme! VMepa+; (vy) mrkajte! VMepb+;
(nejako) mrkajúc VHe+;
mrkať_1 mrkať mrkať_2 mrkať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor