Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mrkať1, mrkať sa nedok. neos. stmievať sa, zmrákať sa, zvečerievať sa: už (sa) m-lo, keď odišiel; bolo na m-ní;

dok. mrknúť1 -e

1. k mrkať1

2. zatmieť sa v očiach: m-lo mu v očiach


mrkať2 nedok. žmurkať (význ. 1, 2): m. očami; m. na seba; je nervózny, stále m-á;

dok. mrknúť2 -e -ú -kol

1. k mrkať2: m. okom (na dievča)

2. expr. i mrknúť sa (letmo) pozrieť: choď sa m. na dieťa, m. (sa) do knihy

ani (okom) nem-l nepohol sa, zachoval pokoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrknúť ‑e ‑ú ‑kol dok. (žmurk­núť; neos. stmieť sa)

mrkať1, mrkať sa -ká (sa) -kalo (sa) nedok. neos. ▶ stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla; syn. zmrákať sa, stmievať sa, zvečerievať sa: Mrkalo. Pod stromami v priehlbine horeli dva ohne. [Ľ. Ondrejov]; Večer, keď mrká, vravia po dlhom čase mojim deťom rozprávku. [K. Horák]; Poďme domov, už sa mrká a domaiste čakajú. [V. Šikula]dok.mrknúť1


mrkať2 -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. (ø; čím) ▶ mimovoľne zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, mihať, pohybovať viečkami, mihalnicami; syn. žmurkať: pravidelne m.; nemrkaj toľko!; mrká od nervozity; nechápavo mrkala mihalnicami; novorodenec začína m. až v šiestom mesiaci; pri pozeraní na obrazovku počítača usilujte sa čo najviac m. očami; Upokojil sa, bolo vidieť, ako mrkanie viečok prestáva, opakuje sa vo veľmi dlhých intervaloch, až po chvíľke prestalo vôbec. [P. Jaroš]
2. (na koho (čím)) ▶ rýchlo po sebe privierať a opäť otvárať oko al. oči, dávajúc tým niekomu znamenie al. naznačujúc niečo (v komunikácii); syn. žmurkať: šibalsky mrkal na dievčatá; sprisahanecky na seba mrkali; Obidvaja sa na ňom [na liste] dobre zabávali a veľavýznamne pritom na mňa pokukovali a mrkali. [P. Jaroš]; Otec na mňa mrká veľkým zaslzeným okom. [L. Ťažký]
3. expr. (na koho, na čo; po kom, po čom; kam) ▶ prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo, potajomky sa pozerať, často s cieľom niečo zistiť, pokukávať, pokukovať: nespokojne sa mrvil a striedavo mrkal na obidve strany; mrkal po dievčatách prejavoval o nich záujem; nenápadne mrkám na majiteľku, ako zvláda situáciu; Sliní si prsty pri hocakej príležitosti a okom mrká po kuchyni. [S. Rakús]
dok.mrknúť2, k 1, 2 i zamrkať


mrknúť si -kne si -knú si -kni si! -kol si -kla si -knúc si -knutie si dok. hovor. expr. (čo) ▶ obrátiť pozornosť, zrak na niečo s úmyslom prečítať, zistiť niečo, pozrieť, pozrieť si: m. si na internete aktuálne ponuky práce; idem si m. televízne noviny; mrkni si toto video


mrknúť1 -kne -klo dok. neos. ▶ stať sa tmavým, temným, ostať bez denného svetla; syn. zmrknúť sa, zotmieť sa, zvečeriť sa: v zime mrkne už o štvrtej hodine; Hlbokým snehom sa spúšťa s batohom k mestu, v ktorom už mrklo. [K. Horák]nedok.mrkať1


mrknúť2 -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. (čím; ø) ▶ mimovoľne zavrieť a opäť rýchlo otvoriť oko al. oči, mihnúť očami, viečkami; syn. žmurknúť: podchvíľou mrkne okom, očami; Pri čítaní knihy človek za minútu mrkne len desaťkrát a pri práci s počítačom dokonca iba osemkrát za minútu. [HN 2006]
2. (na koho (čím); ø) ▶ privrieť a ihneď otvoriť oko al. oči, dávajúc tým niekomu znamenie al. naznačujúc niečo (v komunikácii); syn. žmurknúť: figliarsky, nenápadne, povzbudivo m. na niekoho; Potom šibalsky mrkne stareckými zaslzenými očami. [E. Borčin]; Viac nepovedal, len významne mrkol, sadol do auta a odišiel. [L. Ťažký]
3. i mrknúť sa hovor. (na koho, na čo; po kom, po čom; do čoho) ▶ zbežne, narýchlo sa pozrieť, často s cieľom niečo uvidieť, zistiť, skontrolovať; syn. kuknúť, kuknúť sa: m. (sa) na deti, čo robia; letmo mrkla po ňom okom; nenápadne sa mrkla na hodinky; občas mrkol do papierov, do tabuliek, do spätného zrkadla; ty si sa do knihy ani nemrkol vôbec si sa neučil; Ten sa len usmial, mrkol očkom po streche. [P. Jaroš]; Ešteže mi napadlo skočiť sa sem pred svitaním mrknúť! [D. D. Fabian]; Rozhodne sa prejsť na druhú stranu ulice, aby sa mrkla, ako to vyzerá v parčíku pred Avionom. [A. Baláž]
fraz. ani [okom] nemrkol nepohol sa, ostal pokojný, nedal na sebe znať skutočné pocity
nedok. k 1, 2mrkať2

mrknúť (sa) p. pozrieť (sa) 1


pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrkať1 i mrkať sa, -á neos. nedok. zvečerievať sa, stmievať sa, zmrákať sa: mrká o ôsmej hodine; svitá a mrká (Tat.); Už sa mrkalo, keď odchádzala. (Jégé);

opak. mrkávať, -a;

dok. mrknúť, zmrknúť sa, zried. i zmrknúť


mrkať2, -á, -ajú nedok. (čím, na koho i bezpredm.) rýchle pohybovať, mihať mihalnicami, viečkami, žmurkať: m. očami; m. obočím (Jégé); m. na niekoho dávať niekomu očami znamenie;

dok. mrknúť i zamrkať


mrknúť1, -ne, -klo neos. dok.

1. zvečeriť sa, zotmieť sa, zmrknúť sa: Nikdy pre seba nemrkne, ani pre seba nesvitne. (J. Kráľ) Svitá — koniec! — mrkne — počiatok. (Botto)

2. (komu) zatmieť sa v očiach: Krtovi mrklo v očiach. (Kuk.) Chytil draka, že mu i trochu v očiach mrklo. (Dobš.);

nedok. k 1 mrkať

mrknúť2, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čím, na koho) zatvoriť a hneď otvoriť mihalnice, mihnúť okom, žmurknúť: m. okom, očami, brvami; m. na niekoho dať niekomu očami znamenie

ani okom nemrkol nedal na sebe nič znať;

2. hovor. expr. (na koho, na čo, kam) letmo pozrieť: Stačí mu len mrknúť na delikventa, a všetko vie. (Král.); m. do knihy;

nedok. k 1 mrkať

Morfologický analyzátor

mrknúť dokonavé sloveso
(ja) mrknem VKdsa+; (ty) mrkneš VKdsb+; (on, ona, ono) mrkne VKdsc+; (my) mrkneme VKdpa+; (vy) mrknete VKdpb+; (oni, ony) mrknú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) mrkol VLdsam+; (ona) mrkla VLdsaf+; (ono) mrklo VLdsan+; (oni, ony) mrkli VLdpah+;
(ty) mrkni! VMdsb+; (my) mrknime! VMdpa+; (vy) mrknite! VMdpb+;
(nejako) mrknúc VHd+;
mrknúť mrknúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor