mučivý príd. spôsobujúci teles. al. duš. muky, trýznivý: m. hlad, m. sen, žiaľ, m-á neistota;
mučivo prísl.
mučivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ spôsobujúci telesné al. duševné muky, utrpenie, trápenie, mučenie; ktorý je prejavom takého utrpenia, bolestný; syn. trýznivý: mučivá bolesť; m. pocit smädu, samoty, viny; pocítiť mučivú úzkosť, neistotu; hľadať odpovede na mučivé otázky; zbaviť sa mučivých myšlienok, spomienok; prebudiť sa z mučivého sna; zavládlo medzi nimi mučivé ticho; Všetky tie kruté príbehy som mu rozprávala, nanovo a nanovo, zakaždým s ďalšími a mučivejšími podrobnosťami. [J. Lenčo]
mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť
mučivý príd. spôsobujúci telesné al. duševné muky, utrpenie, trápenie: m. smäd, kašeľ, m. strach, sen, m-é myšlienky, m-á túžba, starosť, neistota;
mučivo prísl.;
mučivosť, -ti ž. mučivý pocit