mužský1 -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s mužom; príznačný pre muža; určený pre muža: hrubý m. hlas; široká mužská dlaň; mužská postava; mužské objatie silné; mužské rodné meno; mužské obyvateľstvo, osadenstvo muži; m. pohlavný hormón testosterón; mužské pohlavie a) vonkajší pohlavný orgán u mužov b) hovor. muži ako celok; mužské pohlavné bunky spermie; mužské potomstvo; liečba mužskej neplodnosti; mužské ego; m. tenisový turnaj; m. spevácky zbor zložený obyč. z prvého a druhého tenoru a prvého i druhého basu; hlavná mužská úloha vo filme; získať Oscara za najlepší m. herecký výkon; m. oblek pánsky; mužská zrada; mužská galantnosť; mužské záležitosti; odpustili by ste mužskú neveru?; strnisko alebo ostré línie brady dodávajú tvári serióznejší a mužskejší výraz; Ženský zrak objaví aj podrobnosti, ktoré mužskému ujdú. [Ľ. Zúbek] □ lingv. mužský rod jedna z troch tried v rámci gramatickej kategórie menného rodu; lit. mužská klauzula zakončenie verša, polverša al. prozaického úseku so zmenenou rytmickou štruktúrou s prízvukom na poslednej slabike; mužský rým rým s prízvukom na poslednej rýmujúcej sa slabike □ mužská literatúra a) vychádzajúca z mužského pohľadu na svet b) uprednostňovaná a viac čítaná mužmi ◘ fraz. dobývať/dobyť mužské srdce získavať si, získať si náklonnosť muža; lámať mužské srdcia (o ženách, dievčatách) vzbudzovať v príslušníkoch mužského pohlavia sympatie al. lásku, a sama sa citovo neangažovať, ľahkovážne očarúvať, zvádzať; publ. mužský element/prvok muži; to je mužská robota to je fyzicky náročná práca, obyč. nevhodná pre ženu; v dome chýba mužská ruka chýba muž, otec ako zábezpeka rodiny, posila v domácnosti a pri výchove detí
mužský2 -kého pl. N -kí G -kých m. zastaráv. ▶ dospelý človek mužského pohlavia, muž, chlap: žena sa rozpráva s neznámym mužským; Ktože to kedy videl, aby cudzí mužský, čo i doktor, pomáhal žene rodiť? [A. Devečková]; Izba sa s ňou [Zuzanou] zakrútila, batôžtek jej vypadol z ruky. Na jeho tupý úder o dlážku rozosmiati mužskí sa obzreli a zbadali ju. [J. Nižnánsky]