náčinie -nia -ní s. 1. hromad. (i na čo) ▶ skupina vzájomne súvisiacich predmetov na vykonávanie určitej činnosti, nástroje, pomôcky; syn. náradie: kuchynské, murárske, stavbárske, rybárske n.; n. na grilovanie; n. na lov pstruhov; používať n. pre ľavákov; rozložiť si potrebné pracovné n.; kufrík s lekárskym náčiním; Onedlho pribehol zadychčaný správca obce so zvitkom pergamenu a písacím náčiním. [J. Lenčo] 2. hromad. šport., tel. ▶ predmety, cvičebné pomôcky, s ktorými možno voľne pohybovať (činky, lopty, kužele, švihadlá, tyče, obruče, disky, oštepy, gule a pod.): telocvičné n. a náradie; výber vhodného športového náčinia; cvičenie s netradičným náčiním na hudbu; moderné gymnastky predvádzajú svoje zostavy bez náčinia i s náčiním 3. obyč. pl. náčinia šport. publ. ▶ jednotlivé disciplíny v modernej gymnastike (švihadlo, lopta, obruč, kužele a stuha): finále v jednotlivých náčiniach; Slovensko malo zastúpenie vo všetkých piatich náčiniach