náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.; vyučovať n.;
náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;
nábožensky prísl.
náboženstvo -va -tiev s. 1. iba sg. filoz., náb. ▶ vnútorný vzťah človeka k Bohu, ktorý dáva zmysel jeho pozemskému i posmrtnému životu; inštitucionalizovaná viera v Boha; (v pohanstve) navonok realizovaná viera v bohov, dôvera v neosobné sily, ako sú osud, energie, duchovia: skúmať n. ako kultúrotvorný fenomén; n. sprevádza človeka od jeho počiatkov; vznik a pôvod náboženstva 2. i sociol. ▶ vieroučný systém s vlastnými ideami, hodnotami, normami, rituálmi, tradíciami, doktrínou a hierarchickou štruktúrou, majúci svojich veriacich, spojený s istými organizáciami a inštitúciami, pôsobiaci v určitom čase na určitom území: kresťanské, židovské n.; monoteistické, polyteistické náboženstvá; tri veľké svetové náboženstvá sú judaizmus, kresťanstvo a islam; kniha o starých zaniknutých náboženstvách Egypta a Indie; skúmanie, opis náboženstiev □ štátne náboženstvo (v súčasnosti v niektorých islamských krajinách) oficiálne štátne náboženstvo ako hlavný nástroj štátnej moci, pričom hlavou štátu je najvyšší náboženský predstaviteľ a vo verejnej správe sa uplatňuje náboženské právo 3. iba sg. ▶ povinne voliteľný predmet na základných a stredných školách, náboženská výchova; hodina tohto predmetu: vyučovanie náboženstva; prihlásiť svoje dieťa na n.; chodiť na n.; po náboženstve sme ešte chvíľu ostali v triede
náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • viera • vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie • vyznanie: sloboda vyznania • kniž. konfesia • kniž. zastar. relígia
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
náboženstvo, -a, -tiev str. idealistický svetonázor zakladajúci sa na viere v nadprirodzené sily, v bohov: kresťanské, mohamedánske n.; katolícke, evanjelické n.