náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.; vyučovať n.;
náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;
nábožensky prísl.
náboženstvo -va -tiev s.
náboženstvo -va -tiev s. 1. iba sg. filoz., náb. ▶ vnútorný vzťah človeka k Bohu, ktorý dáva zmysel jeho pozemskému i posmrtnému životu; inštitucionalizovaná viera v Boha; (v pohanstve) navonok realizovaná viera v bohov, dôvera v neosobné sily, ako sú osud, energie, duchovia: skúmať n. ako kultúrotvorný fenomén; n. sprevádza človeka od jeho počiatkov; vznik a pôvod náboženstva 2. i sociol. ▶ vieroučný systém s vlastnými ideami, hodnotami, normami, rituálmi, tradíciami, doktrínou a hierarchickou štruktúrou, majúci svojich veriacich, spojený s istými organizáciami a inštitúciami, pôsobiaci v určitom čase na určitom území: kresťanské, židovské n.; monoteistické, polyteistické náboženstvá; tri veľké svetové náboženstvá sú judaizmus, kresťanstvo a islam; kniha o starých zaniknutých náboženstvách Egypta a Indie; skúmanie, opis náboženstiev □ štátne náboženstvo (v súčasnosti v niektorých islamských krajinách) oficiálne štátne náboženstvo ako hlavný nástroj štátnej moci, pričom hlavou štátu je najvyšší náboženský predstaviteľ a vo verejnej správe sa uplatňuje náboženské právo 3. iba sg. ▶ povinne voliteľný predmet na základných a stredných školách, náboženská výchova; hodina tohto predmetu: vyučovanie náboženstva; prihlásiť svoje dieťa na n.; chodiť na n.; po náboženstve sme ešte chvíľu ostali v triede
náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • viera • vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie • vyznanie: sloboda vyznania • kniž. konfesia • kniž. zastar. relígia
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
náboženstvo, -a, -tiev str. idealistický svetonázor zakladajúci sa na viere v nadprirodzené sily, v bohov: kresťanské, mohamedánske n.; katolícke, evanjelické n.
náboženstvo s. 1. vierovyznanie: Každí via, akiho je náboženstva (Kameňany REV); Jeden_e takého, druhí je inaččého náboženstva, neh_e len poránní človek (Lovčice TRN) 2. csl vyučovací predmet v škole: Náz náboženstvo f škole ušeľi (Kociha RS); Volakedi že len náboženstvo učili škole po slovénskí, ostatné po madarskí (Brestovany TRN); A barz me ňeľubiľi izdz na nabožeňstvo (Brezina TRB)
náboženstvo [-o, -í] s 1. jedna z foriem spoločenského vedomia spojená s vierou v Boha (bohov) a v nadprirodzené sily: oni pod owčjm kožuchem sweho naboženstwy dogjti wsseho toho mohu (WO 1670); lidé žádného naboženstwy se nepridržali (MP 1718); hiňe náboženstwy (BR 1785) 2. učenie jednotlivých cirkví, vierouka, vierovyznanie, konfesia: ó, verný kresťane, tvé náboženstvo všetko stane (ASL 14. st); obsahnuti slowa boskyho zawyra se w tychto obzwlasstnjch cžlanczech naboženstwi krestianskeho (BAg 1585); paterowy, ktery neny nasseho naboženstwy (VYHNE 1686); religio: náboženstwi, -stwo, wyznáwani (KS 1763) L. augsburské, evanjelické, luteránske n. reformované vierovyznanie založené na Lutherovom učení: ewangelitské náboženstwj (BYTČA 1611 E); kazatele naboženstwi augšpurskeho (ORAVA 1625 U2); (statočný zeman) welice se pohorssyl a z lutheránskeho náboženstwj wystupil (PE 1764); grécke, ruské, staroverské n. vierovyznanie východného obradu, gréckokatolícke al. pravoslávne: muž jakísy reckého náboženstvý (BR 1785); knizky ku nabozenstwu ruskemu (Kur 1785-96); Osvald Elias gest starowerskeho naboženstwy (Kur 18. st); helvétske, kalvínske n. reformované vierovyznanie založené na Kalvínovom učení: k helwetskému náboženstwj se priznáwagjcjm osadám ani buducne žádna prekážka se činiti nebude (AN 1793); Ambruss Jozef gest kalwinskeho naboženstwy (Kur 18. st); mohamedánske, turecké n. islam, moslimstvo: w tureckem naboženstwy člowek spasen byť múže (PP 1734); národ arabský náboženstwj mohametánske následugjcý (SH 1786); s prawym a krestianskym naboženstwym (BAg 1585) uznávajúcim krst; w židowskem naboženstwy (PP 1734) vyznávajúcom Mojžišovo starozákonne učenie; ktery od naboženstwy katolickeho odstupiti chce (S. ĽUPČA 1784) vyznávajúceho Starý a Nový zákon a pápežské dogmy; naboženstwj premenitj (VYHNE 1686) konvertovať 3. náboženský obrad; bohoslužba: predawagu palenku w dni niedelne a swatecžne, dokawad trwa czyrkewne naboženstwy (ŠŠP 1697 E); toto naboženstwi zachowáwát budete pri gezeňu beránka welkonočnyho (KB 1757); religio: GottesDienst: náboženstwj (AP 1769) 4. zbožnosť, bohabojnosť, oddanosť viere: na oferu společne i z malženkami a tovarišmi z naboženstvim jiti (CA 1615); i napólnyél (hluk) dom tzali, kdze se pokorne (apoštoli) zislyi, v nábosensztve sedzelyi, obetzánye tsekalyi (HPS 1752); pietas: pobožnosť, bohabójnost, nábožénstwi (KS 1763) F. nebezpečenstwa naucža naboženstwa (SiN 1678) nebezpečenstvo privádza k zbožnosti 5. cirkevná rehoľa: religio: rehola, náboženstwi, -stwo (KS 1763); religiosi sacerdotes: der Mönchenstand: rhehole (!), náboženstwi (ML 1779)