náhle1 i náhlo prísl. zrazu, rýchlo, znezrady, nečakane: náhle sa zmeniť; Odrazu náhlo mu zomrela žena. (Jes.) „Choď! Utekaj!“ zvolá nahlo, prestrašený a rozrušený. (Karv.); je mu náhlo ( zried. i náhle) ponáhľa sa, má málo času
náhle2 spoj. podraď. hovor. len čo: Náhle začuje, že ho hľadajú, zmizne ako gáfor. (Jégé) Výkon vyskočí, náhle budeme mať všetko v poriadku. (Hor.)