nápadník, -a, mn. č. -ci m. kto sa o niečo uchádza, kto sa niečo snaží získať, dosiahnuť, uchádzač: n. na dedičstvo, n. na trón, n. trónu; mať n-a (o dievčati);
nápadníčka, -y, -čok ž.;
nápadnícky príd.;
nápadníctvo, -a str. práv. systém dedenia, pri ktorom celá usadlosť prechádza na jedného dediča