nápev -u m. melódia (význ. 1): n. piesne, clivý n.
nápev -vu pl. N -vy m. ▶ rad tónov usporiadaných podľa hudobného nápadu a istých hudobných zákonitostí tak, že tvorí určitý obsahový celok, hudobnú myšlienku, melódia: clivý, dojímavý, jednoduchý n.; hvízda si chytľavý n. známej piesne; vymysleli si slová na n. ľudovej piesne; Noty nepotrebuje, vie všetko naspamäť: slová i nápev. [H. Ponická]; Akoby sa v nápevoch stredovekých chorálov rozplýval čas. [E. Farkašová]; Mohutný hymnický patetický nápev, nijaké hopsasa. [I. Kadlečík]
melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápev • nôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol
nápev p. melódia
nápev, -u m. usporiadanie tónov do nejakého celku s cieľom vyjadriť istý obsah, melódia: n. piesne, veselý, smutný n.
(jeden) nápev; (bez) nápevu; (k) nápevu; (vidím) nápev; (hej) nápev!; (o) nápeve; (s) nápevom;
(tri) nápevy; (bez) nápevov; (k) nápevom; (vidím) nápevy; (hej) nápevy!; (o) nápevoch; (s) nápevmi;