národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001] □ polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk 2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národov □ hist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz. 3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš] 4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995] ◘ fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek ▷ národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]