Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

národ -a m.

1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hosp., históriou, kultúrou a psychikou: slovenský n., slovanské, európske n-y; Organizácia Spojených n-ov, skr. OSN

2. národnosť (význ. 3), etnikum: sťahovanie n-ov

3. hovor. ľud, ľudia: na manifestácii bolo veľa n-a

4. hovor. expr. skupina ľudí, pren. i zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.; spoločnosť, spoločenstvo: rybári sú svojrázny n., ženský n.; vrabce sú nespratný n.;

národný príd.

1. k 1, 2: n. jazyk, n-é jedlá, piesne; v názvoch Slovenské n-é divadlo, Slovenské n-é povstanie ap.

2. vlastenecký, nacionálny: n-é povedomie

3. týkajúci sa národa ako polit. celku, nositeľa št. moci: n. štát, n. program ochrany zdravia, n-é zjednotenie, n-é mužstvo; n-é záujmy; n-é hospodárstvo súhrn odvetví výr. a práce v danej krajine;

národne prísl.: n. povedomý;

národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.

---

národnooslobodzovací príd. týkajúci sa oslobodenia národa (spod koloniálnej a inej nadvlády): n. boj, n-ie hnutie

---

národnosť -i ž.

1. príslušnosť k národu: občania slovenskej n-i

2. menšinový národ al. časť národa žijúca mimo svojho štátu: n-i v bývalom Uhorsku; rusínska, maďarská n.

3. spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekon. životom pred hist. vznikom národa, etnikum;

národnostný príd. k 2, 3: n-á menšina, otázka, politika;

národnostne prísl.

---

národnoštátny príd. týkajúci sa národného štátu: n. záujem Slovákov

národ ‑a m.; národný; národne prísl.; národík ‑a m.

---

národnodemokratický

---

národnooslobodzovací

---

národnoreprezentatívny

---

národnosť ‑i ‑í ž.; národnostný; národnostne prísl.

národ -da pl. N -dy m.

---

národne prísl.

---

národniarka -ky -rok ž.

---

národniar -ra pl. N -ri m.

---

národniarsky -ka -ke príd.

národniarsky prísl.

---

národniarstvo -va s.

---

národnobezpečnostný -ná -né príd.

---

národnobuditeľský -ká -ké príd.

národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001] □ polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk
2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národov □ hist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz.
3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš]
4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995]
◘ fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek
▷ národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]

---

národne prísl. 1. ▶ so zreteľom na (istý) národ ako subjekt medzinárodného života al. na príslušnosť k (istému) národu všeobecne: n. budované štáty; n. orientovaná politika; n. sebazáchovný akt; n. jednoliate mesto; Stredoveké štáty neboli definované národne, ale stavovsky. [HN 2008]
2. ▶ so zreteľom na (vlastný) národ, ku ktorému niekto patrí, al. na národné záujmy: n. prospešná činnosť; n. ladená pieseň; n. uvedomelá inteligencia; n. cítiaci, mysliaci občan, Slovák; n. ľahostajní ľudia; národnejšie orientovaný politik; byť n. činný; n. sa prejaviť, angažovať; A jestvujú aj ľudia národne zapálení, ktorí žijú a pracujú tak, akoby ich národ bol ich rodinou. [Anton Hlinka]
3. ▶ na národnej úrovni, na úrovni národa ako politického celku, štátu, celonárodne: n. financovaný projekt; n. uznaná chovateľská stanica; n. významné rastlinné a živočíšne oblasti Slovenska

---

národniar -ra pl. N -ri m. 1. hist. ▶ člen Slovenskej národnej strany pôsobiacej v r. 1871 – 1938 (v Rakúsko-Uhorsku, neskôr v Československu): Hodža ako zástupca národniarov; s podporou národniarov prevzal vedúcu úlohu v národnoemancipačnom hnutí
2. hovor. ▶ národne cítiaci, uvedomelý človek, vlastenec, národovec: hrdý n.; slovenskí národniari
3. publ. ▶ člen Slovenskej národnej strany založenej r. 1990 a zdôrazňujúcej nadväznosť na historickú Slovenskú národnú stranu: predseda, líder národniarov; snem, volebná kampaň národniarov; patriť k národniarom; kandidovať za národniarov
▷ národniarka -ky -rok ž. k 2, 3: je n., hrdá na svoju vlasť i predkov

---

národniarsky¹ -ka -ke príd. 1. hovor. ▶ príznačný pre národniara, národne cítiaceho, uvedomelého človeka; zasadzujúci sa za obranu národných záujmov; svedčiaci o národniarstve, vlastenecký: prejavovať národniarsku hrdosť; mať národniarske cítenie; prvá národná knižnica podporovala národniarske aktivity na Slovensku
2. publ. ▶ patriaci k národniarom, členom národne orientovanej strany; týkajúci sa národniarov: n. poslanec, líder; národniarska strana; národniarske heslá; národniarska vláda

národniarsky² prísl. hovor. ▶ v duchu národnej myšlienky, obrany národných záujmov a upevňovania národného povedomia; s prvkami národniarstva: n. zameraný básnik; n. sa angažovať; n. orientovaní voliči; n. ladené krídlo strany

---

národniarstvo -va s. hovor. ▶ oddanosť národu, národná hrdosť, úsilie a činnosť zamerané na obranu národných záujmov a dobro národa, vlastenectvo: tradičné n.; n. politickej strany; úzke prepojenie národniarstva a kresťanstva; extrémna podoba národniarstva

---

národnobuditeľský -ká -ké príd. ▶ usilujúci sa o prebudenie a povzbudenie národného cítenia a povedomia: n. zámer, program; n. charakter diela, básne; národnobuditeľské ciele; osvetová a národnobuditeľská činnosť štúrovcov; národnobuditeľské hnutie; šíriť národnobuditeľské myšlienky

---

národnobuditeľsky prísl. ▶ v duchu prebúdzania a povzbudzovania národného cítenia a povedomia: aktívne n. pôsobil

---

---

---

---

---

---

---

národnictvo -a s. polit. národnické hnutie, národnická ideológia

---

národnik -a m. ‹r› hist. (v 2. pol. 19. stor.) stúpenec, príslušník hnutia rus. inteligencie vkladajúcej nádeje do obrodnej úlohy roľníctva;

národnický príd.: n-é hnutie

---

národovolec -ľca m. ‹VM› hist. (v 2. pol. 19. stor.) príslušník rus. revolučnej organizácie Narodnaja voľa, ktorá bojovala proti cárizmu teroristickými prostriedkami

---

---

---

---

---

---

---

národniar, -a m. hovor. nacionalista, člen buržoáznaj národnej strany za predmníchovskej ČSR: Veď všetci sľubujú hory-doly — ľudáci ako národniari. (Fr. Kráľ);

národniarsky príd.;

národniarstvo, -a str.

---

národnobuditeľský príd. smerujúci k prebudeniu národného povedomia: n-á práca

---

národnoobrodzovací, -ia, -ie príd. týkajúci sa obrodenia národa, smerujúci k obrodeniu, pozdvihnutiu národa: n-ie snahy

---

národný príd. týkajúci sa národa, vzťahujúci sa na národ ako na spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a kultúry; týkajúci sa širokých ľudových vrstiev (daného národa): n-á kultúra svojská, charakteristická pre daný národ; n-é povedomie uvedomovanie si príslušnosti k danému národu; n. jazyk ktorým sa dorozumievajú príslušníci daného národa; n-é piesne ľudové; n-é jedlo obľúbené u príslušníkov istého národa; n. hrdina osoba, osobnosť, ktorú národ, ľud uctieva pre jej hrdinské činy; n. umelec najvyšší titul udeľovaný vynikajúcim umelcom; n-á škola základná (prvých päť ročníkov dvanásťročnej strednej školy); n. podnik organizačná forma znárodneného majetku; jedna z foriem, jeden z orgánov, prostredníctvom ktorých štát vyvíja a organizuje hospodársku činnosť; miestny, okresný, krajský národný výbor (MNV, ONV, KNV) orgán štátnej moci a správy v obciach, okresoch a krajoch v ČSSR; Slovenská národná rada (SNR) orgán štátnej moci a správy na Slovensku; Slovenské národné divadlo (SND) vrcholná slovenská divadelná ustanovizeň; Slovenské národné povstanie (SNP) povstanie slovenského ľudu proti nemeckým a slovenským fašistom r. 1944; n-é poistenie všeobecný systém poistenia v ČSSR zahrňujúci nemocenskú a starobnú starostlivosť; ekon. n-é hospodárstvo a) politická ekonómia; b) ekonomika v rámci istého štátu; polit. n. socializmus buržoázna ideológia zastierajúca svoje zámery heslami „vlastenectva“ a „socializmu“ (v Nemecku prerástla v hitlerovský fašizmus);

národne prísl.: n. uvedomelý;

národnosť¹, -ti ž. národný ráz niečoho

---

národ¹, -a m.

1. historicky sa utvorivšie pevné spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a psychického ustrojenia, ktoré sa prejavuje v spoločenstve kultúry (Stalin): slovenský, český, ruský, nemecký, francúzsky n., slovanské, germánske n-y, európske, ázijské n-y, staroveké n-y, sťahovanie n-ov; Spojené n-y štáty, ktoré sa po druhej svetovej vojne zaviazali starať sa o zachovanie mieru vo svete; Organizácia Spojených národov (OSN);

2. zastar. súhrn príbuzných národov al. národností (napr. u Ľ. Štúra): slovanský n.;

3. hovor. ľud, ľudia: dedinský, pospolitý n.; Izba bola plná národa. (Tim.) Predieral sa národom. (Taj.)

4. hovor. expr. spoločnosť, spoločenská skupina: Ej, veru je to mrcha národ, tí páni. (Jégé) Nevie to nič, tento ženský národ. (Kuk.); herecký národ (Letz); pren. Kvočky už starostlivo kvokajú, zvolávajúc svoj malý národ. (Vám.);

národík, -a m. zdrob. expr.

---

národ², -a/-u m. arch. len v spojení od národa/-u od narodenia; oddávna, od nepamäti: On je už od národa chápavejší. (Taj.) V Zubrove od národa o maďarčine ani nechyrovali. (Taj.) Čierneho nemohla vystáť od národu. (Vaj.)

národná ž. spodst. čiast. strsl expr. pálenka: Národná ím chuťí hockoďi (Králiky BB); Len tú národnú buďemo piť (Revúca)

---

národniar m. člen národnej strany v predmníchovskej ČSR: Ja som sa zaujímal aj o evanjelikou, aj tíh národňiarou, ešťe aj o komuňistou (Likavka RUŽ); národňiar (Mošovce MAR)

---

národnosť ž. príslušnosť k národu: Lebo ke_dzme šli domou, tam misela mat každá národnost svoju zástauku, aká bola handra, taká bola, ale hu misela mat (Lipt. Štiavnica RUŽ); Dokladoch sa náronnosť ždi písala, ale maťerinská re_dždi ňé (Lapáš NIT); A jag me tam v noci spaľi u tim hoteľe a sluchame, každa narodnosc tam bula zastupena (Brezina TRB)

---

národný p. národ¹

---

národ¹ m. (narut)
1. csl ľud, ľudia: Aľe bolo národa f kostoľe, aňi sa šeci ňepomesťiľi dnu (Bodorová MAR); Tam zahlušiľi národu veľa (Detva ZVO); No a ťí žandári, čo tam tode boľi, ľebo tam išlo veľa sveta, ňeveďeľi si s tem národom poraďiťi (V. Lom MK); V Hou̯íči, tam už biu̯o národa (Lopašov SKA); Pre tolkí nároc ca neújde človeku oščipinka massa kúpit (Trenč. Závada TRČ); Náro_ca na jarmeku vaľil do skľepu (Brvnište PB); Na takej majetnosci robilo veľo naroda (Studenec LVO); A keľo to chodzilo narodu na pešo do Prešova! (Fintice PRE); Ja uše hutoru, že utedi veśelši narod buu̯ jak teras (Sobrance)
L. ot prvu národa (Detva ZVO) - odnepamäti, odjakživa; pospoľiti narut (Studenec LVO) - jednoduchý, prostý ľud; psí nárot (Mošovce MAR), dzivi narot (Torysa SAB) - nadávka (napr. rodinnému spoločenstvu al. inej skupine ľudí) nekultúrni, nevychovaní ľudia
F. bolo tam národu aňi na zhromažďení (Košťany n. Tur. MAR), bolo tam národa aňi maku (Mošovce MAR) - veľmi veľa ľudí
2. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločnými atribútmi (jazyk, územie, hospodárstvo, história, kultúra, psychika ap.): Slovenskí nárot si vara hodne vitrpel, kím se ak-tag osleboďil (Revúca); Čo zme si už mi, náž nárot - teda Slováci - vitrpeli ot šelikoho, to sa už ňedá aňi povedať (Lapáš NIT); slovenskí nárot (Lukáčovce HLO); národný príd. k 2: náronné jello (Lapáš NIT)
L. národní dom (Bobrovec LM) - kultúrny dom; národná strana (Lukáčovce HLO) - politická strana v predmníchovskej ČSR, Slovenská národná strana; národňí víbor (Králiky BB), mesní národní víbor (Lipt. Štiavnica RUŽ) - orgán štátnej moci a správy v období ČSSR

---

národ² m. i nároď ž. iba v spoj. s predložkou od narodenie: Ja̋ to mám už od nároďi takú náturu (Kraľovany DK); Od národu je takuo bielo to ďieťa (Bystrička MAR); On ból takí slabí od národu (Bošáca TRČ); od narodu kaľika (Dl. Lúka BAR)

---

narut p. národ¹

národec m zried príslušník toho istého národa, súkmeňovec: kupec dál sa ho (Žida) mezi Židmi z ména hledaťi, každý ništméň odpowedal, že takíto swého národca nikdy neznal (BU 1795)

---

národ m
1. (o živočíchoch) druh, plemeno; (o ľuďoch) rod; pohlavie: zemský národ (CC 1655); pro rozmnoženj narodu lidskeho (OP 1685); universitas gentium: wssecka obec národúw (KB 1757) celé ľudstvo; secus: narod (KS 1763); (šnurovačky) ženskeho pohlawy narodu neplodnost spusobugu (ŠD 1784); to bili himery, narod wzteklj a diwokj (PT 1796)
F. psí, peský n. v nadávke: ty pse, si pesky narod, nemuzess dokazat s twogim psym narodem, ze ga tebe krivdu urobil (BARDEJOV 1682)
2. rod, príbuzenská, etnická, al. politicko-sociálna jednotka; rodina; čeľaď: zatym gestlyby ucynyl Myklass Medwed prodagny (vinohrad), aby buly slobodny z narodu drozdowskeho prystupyt (TRSTÍN 1594); familia: domownj čeled, rodina, národ (ASl 1740); teba (Noema) sem wiďel sprawedliwého w národu tomto (KB 1757); gentilis tuus est: z twého národu gest; vetus et honorata familia: dawny a chwalihodny narod (KS 1763)
3. spoločensko-náboženská jednotka, príslušnosť: mi kresztanski národ (HPS 1752)
4. bibl obyč. pl n-y, n-ové pohania (op. ku kresťanskému národu ako vyvolenému): Zidowe a giny narodowe (BAg 1585); wssycknj národowe, kteriž zapominagj na Boha (SK 1697); rozehnal wás mezy národj, ktere ho neznagu (KB 1757)
L. celý modlárský národ na prawu wjru se obratil (WU 1750) modloslužobníci; doktor, učiteľ n-ov apoštol Pavol: slisste, co mluwy včitel naroduw (MS 1758); čytag Pawla, naroduw doktora (GŠ 1758)
5. ľudské pokolenie; generácia: to ať gest poznamenanó, weku prysstyho narodům zaňechano (CC 1655); tjto sú národi Semowe (KB 1757); generatio: narod; cunabula gentis: počátek národuw (KS 1763) kolíska ľudstva
L. od národu do národu opústaťená bude (zem) (KB 1757) z pokolenia na pokolenie
6. historické spoločenstvo ľudí toho istého jazyka a spravidla aj toho istého územia, národnosť: skrz rozlicžnost jazikuw wsse narody w gednote wiery zhromáždyl (BAg 1585); s bližnjm mým, zwlassť slowutným narodem slowenskym (SiP 1683); patria: zem národu (KS 1763); (kniha) k zalybeni a užitku slowenského národu (PT 1778); abi roskas králowski na narode ciganskem ku konci priwedeni bil (B. BYSTRICA 1779)
F. w gednom kralostwy dwuch naroduw panstwj spusobuge skazu wssem (BV 1652)
7. ľud, ľudia: narodi chotarne (:gentes finitimae:) w chotarech a mezyach sa suďa (KoB 1666) obyvatelia; comitia: národu sgjžděnj (WU 1750); -ný¹, -ový príd
1. patriaci k tomu istému rodu al. národu: genticus: národowy, kdo z ňegakého národu pocháza; gentilitius: čo z gedného národu aneb pokoleňa pocházá, rodowy, národowy (KS 1763)
2. vzťahujúci sa k širokým vrstvám národa, ľudu: Vménj cžasu ku prospěchu mládeži národnych sskol (UČ 1781); skwostnost nazjwana bjwa znakem sličneg ozdoby, palerownjkem narodnjch mrawu (PT 1796)
3. týkajúci sa vzájomných vzťahov medzi národmi, medzinárodný: (zlato) do tich kragin se prenassa, kde watssu cenu ma. A toto narodne handlowanj predstanowenim poradkem prekaziti widime (NJ 1786-88); -e prísl pohansky: gentiliter: po pohánsky, národňe, po národu pohánskem (KS 1763)

---

národný¹ p. národ

---

národný² príd týkajúci sa narodenia: natalis: národny, k narozeňú služjcy; natalitius: národny, k narozeňú náležitý (KS 1763); genitalis: národnj (AP 1769)
L. neobyčegnegssý býwá ta (prietrž), kteráž pocházý z toho, že kausek střew neb branice přessel do národnjho měssce (ŽP 1788) do časti samčieho pohlavného ústroja

---

národový p. národ

Národ národní

národ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národ
G	(bez)	národa
D	(k)	národu
A	(vidím)	národ
L	(o)	národe
I	(s)	národom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	národy
G	(bez)	národov
D	(k)	národom
A	(vidím)	národy
L	(o)	národoch
I	(s)	národmi

---

národ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národ
G	(bez)	národa
D	(k)	národu
A	(vidím)	národ
L	(o)	národe
I	(s)	národom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	národy
G	(bez)	národov
D	(k)	národom
A	(vidím)	národy
L	(o)	národoch
I	(s)	národmi

---

národ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národ
G	(bez)	národa
D	(k)	národu
A	(vidím)	národ
L	(o)	národe
I	(s)	národom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	národy
G	(bez)	národov
D	(k)	národom
A	(vidím)	národy
L	(o)	národoch
I	(s)	národmi

---

národ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národ
G	(bez)	národa
D	(k)	národu
A	(vidím)	národ
L	(o)	národe
I	(s)	národom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	národy
G	(bez)	národov
D	(k)	národom
A	(vidím)	národy
L	(o)	národoch
I	(s)	národmi

---

národniar
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národniar
G	(bez)	národniara
D	(k)	národniarovi
A	(vidím)	národniara
L	(o)	národniarovi
I	(s)	národniarom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dvaja)	národniari
G	(bez)	národniarov
D	(k)	národniarom
A	(vidím)	národniarov
L	(o)	národniaroch
I	(s)	národniarmi

---

národniar
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národniar
G	(bez)	národniara
D	(k)	národniarovi
A	(vidím)	národniara
L	(o)	národniarovi
I	(s)	národniarom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	národniari
G	(bez)	národniarov
D	(k)	národniarom
A	(vidím)	národniarov
L	(o)	národniaroch
I	(s)	národniarmi

---

národniar
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národniar
G	(bez)	národniara
D	(k)	národniarovi
A	(vidím)	národniara
L	(o)	národniarovi
I	(s)	národniarom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	národniari
G	(bez)	národniarov
D	(k)	národniarom
A	(vidím)	národniarov
L	(o)	národniaroch
I	(s)	národniarmi

---

národniar
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	národniar
G	(bez)	národniara
D	(k)	národniarovi
A	(vidím)	národniara
L	(o)	národniarovi
I	(s)	národniarom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	národniari
G	(bez)	národniarov
D	(k)	národniarom
A	(vidím)	národniarov
L	(o)	národniaroch
I	(s)	národniarmi

Priezvisko NÁRODA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 65×, celkový počet lokalít: 30, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 10×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 8×;
KRIVEC II (obec HRIŇOVÁ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 4×;
HRONSKÁ DÚBRAVA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
LADICE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 3×;
MÝTNA, okr. LUČENEC – 3×;
NOVÝ TEKOV, okr. LEVICE – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KRIVÁŇ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
...

---

Priezvisko NÁRODOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 69×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LUČENEC, okr. LUČENEC – 9×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 6×;
MÝTNA, okr. LUČENEC – 4×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
HRONSKÁ DÚBRAVA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
KRIVEC II (obec HRIŇOVÁ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 3×;
MARTIN, okr. MARTIN – 3×;
TOČNICA, okr. LUČENEC – 3×;
TOMÁŠOVCE, okr. LUČENEC – 3×;
...

Urbanonymum NÁMESTIE SLOV.NÁROD.POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA

---

Urbanonymum NÁRODNÁ TRIEDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

---

Urbanonymum NÁRODNÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
BANSKÁ BYSTRICA; MODRA; ŽILINA

---

Urbanonymum SLOVENSKÉHO NÁROD. POVSTANI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BALOG NAD IPĽOM

---

Urbanonymum SLOV. NÁROD. POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BUDČA

---

Urbanonymum SLOV.NÁROD.POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STAKČÍN

národnostný: ^{→speex →vorbis}

---

národnosť: ^{→speex →vorbis}

---

národný: ^{→speex →vorbis}

---

národ: ^{→speex →vorbis}

ako žijú národy, čo ≈ comment les peuples qui
a ktoré požierajú národ ≈ et dévorent le peuple
lodí všetkých národov, ktoré ≈ navires de toutes nations qui
národa, im boli úplne ≈ peuple, leur étaient entièrement
národ môj, nadviazal som ≈ mon peuple, j'ai renoué
národom, ktoré ich nepoznajú ≈ peuples qui les ignorent
nič spoločné s národmi ≈ rien en commun avec les peuples
rozhodli medzi našimi národmi ≈ décidaient entre nos peuples
...

a bratský český národ ≈ a bratrský český národ
a zručného národa a ≈ a zručného národa a
krťom národe Zelená Misa ≈ krtčím národě Zelená Mísa
národa Penanov v Sarawaku ≈ národa Penanů v Sarawaku
pracovitého a zručného národa ≈ pracovitého a zručného národa
veselý národ a dobrosrdečný ≈ veselej národ a dobrosrdečnej
vlčindolskom krťom národe Zelená ≈ vlčindolském krtčím národě Zelená
zpravodajcom Hlasu národa a ≈ zprvodajem Hlasu národa a
...

a medzi ich národmi ≈ and between their peoples
a nenávisti medzi národmi ≈ and hatred between peoples
etnických skupín a národov ≈ ethnic groups and nations
národov alebo inde, je ≈ Nations or elsewhere, is
Spojených národov a je ≈ United Nations and is
Spojených národov alebo inde ≈ United Nations or elsewhere
Spojených národov a tiež ≈ United Nations and also
Spojených národov v súlade ≈ United Nations, in accordance
...