Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001] □ polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk
2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národov □ hist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz.
3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš]
4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995]
◘ fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek
▷ národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]
národne prísl. 1. ▶ so zreteľom na (istý) národ ako subjekt medzinárodného života al. na príslušnosť k (istému) národu všeobecne: n. budované štáty; n. orientovaná politika; n. sebazáchovný akt; n. jednoliate mesto; Stredoveké štáty neboli definované národne, ale stavovsky. [HN 2008]
2. ▶ so zreteľom na (vlastný) národ, ku ktorému niekto patrí, al. na národné záujmy: n. prospešná činnosť; n. ladená pieseň; n. uvedomelá inteligencia; n. cítiaci, mysliaci občan, Slovák; n. ľahostajní ľudia; národnejšie orientovaný politik; byť n. činný; n. sa prejaviť, angažovať; A jestvujú aj ľudia národne zapálení, ktorí žijú a pracujú tak, akoby ich národ bol ich rodinou. [Anton Hlinka]
3. ▶ na národnej úrovni, na úrovni národa ako politického celku, štátu, celonárodne: n. financovaný projekt; n. uznaná chovateľská stanica; n. významné rastlinné a živočíšne oblasti Slovenska
národniar -ra pl. N -ri m. 1. hist. ▶ člen Slovenskej národnej strany pôsobiacej v r. 1871 – 1938 (v Rakúsko-Uhorsku, neskôr v Československu): Hodža ako zástupca národniarov; s podporou národniarov prevzal vedúcu úlohu v národnoemancipačnom hnutí
2. hovor. ▶ národne cítiaci, uvedomelý človek, vlastenec, národovec: hrdý n.; slovenskí národniari
3. publ. ▶ člen Slovenskej národnej strany založenej r. 1990 a zdôrazňujúcej nadväznosť na historickú Slovenskú národnú stranu: predseda, líder národniarov; snem, volebná kampaň národniarov; patriť k národniarom; kandidovať za národniarov
▷ národniarka -ky -rok ž. k 2, 3: je n., hrdá na svoju vlasť i predkov
národniarsky1 -ka -ke príd. 1. hovor. ▶ príznačný pre národniara, národne cítiaceho, uvedomelého človeka; zasadzujúci sa za obranu národných záujmov; svedčiaci o národniarstve, vlastenecký: prejavovať národniarsku hrdosť; mať národniarske cítenie; prvá národná knižnica podporovala národniarske aktivity na Slovensku
2. publ. ▶ patriaci k národniarom, členom národne orientovanej strany; týkajúci sa národniarov: n. poslanec, líder; národniarska strana; národniarske heslá; národniarska vláda
národniarsky2 prísl. hovor. ▶ v duchu národnej myšlienky, obrany národných záujmov a upevňovania národného povedomia; s prvkami národniarstva: n. zameraný básnik; n. sa angažovať; n. orientovaní voliči; n. ladené krídlo strany
národniarstvo -va s. hovor. ▶ oddanosť národu, národná hrdosť, úsilie a činnosť zamerané na obranu národných záujmov a dobro národa, vlastenectvo: tradičné n.; n. politickej strany; úzke prepojenie národniarstva a kresťanstva; extrémna podoba národniarstva
národnobuditeľský -ká -ké príd. ▶ usilujúci sa o prebudenie a povzbudenie národného cítenia a povedomia: n. zámer, program; n. charakter diela, básne; národnobuditeľské ciele; osvetová a národnobuditeľská činnosť štúrovcov; národnobuditeľské hnutie; šíriť národnobuditeľské myšlienky
národnobuditeľsky prísl. ▶ v duchu prebúdzania a povzbudzovania národného cítenia a povedomia: aktívne n. pôsobil