národnosť -i ž.
1. príslušnosť k národu: občania slovenskej n-i
2. menšinový národ al. časť národa žijúca mimo svojho štátu: n-i v bývalom Uhorsku; rusínska, maďarská n.
3. spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekon. životom pred hist. vznikom národa, etnikum;
národnostný príd. k 2, 3: n-á menšina, otázka, politika;
národnostne prísl.
národnosť -ti -tí ž.
národnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ príslušnosť k národu al. etniku: občania slovenskej národnosti; mať českú n.; hlásiť sa k rómskej, k maďarskej národnosti; zmeniť si n.; v sčítacom dotazníku bola uvedená aj nemecká n.; Prišiel sa cudzincov opýtať, akej sú národnosti, lebo na brehu nik nepoznal ruskú vlajku. [V. Krupa]; Národnosť detí sa spravidla určuje podľa národnosti rodičov. [Pt 2001] 2. ▶ menšinový národ al. časť národa žijúca mimo územia svojho štátu, národnostná menšina: spolunažívanie početných národností v jednom štáte; žijú tam rozličné národnosti: Taliani, Poliaci, Nemci; v tomto kraji sa stretávali dve národnosti; viedli zápas za práva slovenskej národnosti (v Uhorsku) 3. ▶ spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekonomickým životom pred historickým vznikom národa, etnikum: proces formovania národností; národnosti sa zlučovali a utvárali národy
národnosť príslušnosť k národu: občania slovenskej národnosti • zried. nacionalita • zastar. zried. nacionálnosť
národnosť1 p. národný
národnosť2, -ti ž.
1. príslušnosť k nejakému národu: byť slovenskej, českej, poľskej n-i; Pri svojom otcovi som sa presvedčil, aká ľahostajná je nevzdelanejšiemu človeku národnosť. (Jégé)
2. menšinový národ v štáte (napr. v býv. Uhorsku) al. časť národa žijúca mimo rámca svojho štátu: Úfal som, že Uhorsko obstojí tak, že národnosti dostanú autonómiu. (Jégé)
3. hist. spoločenstvo ľudí historicky sa utvorivšie v procese rozkladu kmeňových zväzov na základe spoločného jazyka a územia a rozvíjajúceho sa spoločenstva hospodárskeho života a kultúry;
národnostný príd. k 2, 3: n-é menšiny, skupiny, n. útlak, n-á otázka;
národný príd. týkajúci sa národa, vzťahujúci sa na národ ako na spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a kultúry; týkajúci sa širokých ľudových vrstiev (daného národa): n-á kultúra svojská, charakteristická pre daný národ; n-é povedomie uvedomovanie si príslušnosti k danému národu; n. jazyk ktorým sa dorozumievajú príslušníci daného národa; n-é piesne ľudové; n-é jedlo obľúbené u príslušníkov istého národa; n. hrdina osoba, osobnosť, ktorú národ, ľud uctieva pre jej hrdinské činy; n. umelec najvyšší titul udeľovaný vynikajúcim umelcom; n-á škola základná (prvých päť ročníkov dvanásťročnej strednej školy); n. podnik organizačná forma znárodneného majetku; jedna z foriem, jeden z orgánov, prostredníctvom ktorých štát vyvíja a organizuje hospodársku činnosť; miestny, okresný, krajský národný výbor (MNV, ONV, KNV) orgán štátnej moci a správy v obciach, okresoch a krajoch v ČSSR; Slovenská národná rada (SNR) orgán štátnej moci a správy na Slovensku; Slovenské národné divadlo (SND) vrcholná slovenská divadelná ustanovizeň; Slovenské národné povstanie (SNP) povstanie slovenského ľudu proti nemeckým a slovenským fašistom r. 1944; n-é poistenie všeobecný systém poistenia v ČSSR zahrňujúci nemocenskú a starobnú starostlivosť; ekon. n-é hospodárstvo a) politická ekonómia; b) ekonomika v rámci istého štátu; polit. n. socializmus buržoázna ideológia zastierajúca svoje zámery heslami „vlastenectva“ a „socializmu“ (v Nemecku prerástla v hitlerovský fašizmus);
národne prísl.: n. uvedomelý;
národnosť1, -ti ž. národný ráz niečoho
národnosť ž. príslušnosť k národu: Lebo ke_dzme šli domou, tam misela mat každá národnost svoju zástauku, aká bola handra, taká bola, ale hu misela mat (Lipt. Štiavnica RUŽ); Dokladoch sa náronnosť ždi písala, ale maťerinská re_dždi ňé (Lapáš NIT); A jag me tam v noci spaľi u tim hoteľe a sluchame, každa narodnosc tam bula zastupena (Brezina TRB)