nárok, -u m.
1. oprávnenie, právo: mať n. na prácu, na dovolenku, na oddych; Ony majú nárok na život! (Ráz.) Kto odmietne prijať prácu, ktorá sa mu núka, stráca nárok na podporu. (Jil.); práv. právny n., zakladať n.
● robiť si n. (n-y) na niečo (na niekoho) nárokovať si;
2. (obyč. v mn. č.) požiadavka, želanie, prianie: mať vysoké, malé, skromné n-y, byť skromný v n-och, klásť na niekoho (na niečo) vysoké n-y; robiť niečo bez n-u na presnosť, na odmenu, na úplnosť ap.; So vzdelanosťou rastú i nároky na väčšie šťastie. (Stod.) Zároveň sa zdvihli jeho umelecké nároky. (Karv.);
nárokový príd.: práv. n-á žaloba, n. spor