náruživý príd.
1. majúci veľkú, silnú, prudkú záľubu v niečom, prejavujúci silné citové zanietenie, vášnivý: n. fajčiar, n. kartár, n. poľovník, rybár, n. športovec, n. človek, n-á žena;
2. prezrádzajúci silné, prudké citové zanietenie, vášnivosť, svedčiaci o vášnivosti: n. bozk, pohľad, n-é oči, n. plač; Slabá žena nemohla odolať náruživej prosbe mladého advokáta. (Vans.);
náruživo prísl. vášnivo: n. debatovať, plakať, n. milovať niekoho;
náruživosť, -ti ž. prudká citová náklonnosť k niečomu, k niekomu, prudké citové zanietenie, vášeň: premôcť n., podľahnúť n-i