nástroj, -a m.
1. pomôcka na vykonávanie práce: výrobné n-e, pracovné n-e; kováčske, tesárske, lekárske n-e; drevené, železné, oceľové n-e;
2. prostriedok na vyludzovanie, tvorenie tónov: hudobné n-e, strunové, sláčikové, brnkacie, dychové n-e;
3. prostriedok na vykonávanie nejakej činnosti: jazyk je n-om dorozumievania, školy sú n-om vzdelania ľudu; Spravodlivá vec nájde všade svoje nástroje. (Kuk.);
pren. vykonávateľ cudzej vôle (o človeku): byť poslušným (slepým) n-om cudzej vôle; Tak sa mu podarilo z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.);
nástrojový príd. k 1, 2: tech. n-á oceľ, n-é kovy, n-é drevo na výrobu nástrojov; n-á skrinka na odkladanie, uloženie nástrojov; hud. n-á hudba