Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

núkať -a nedok.

1. vyzývať niekoho, aby niečo prijal, zjedol ap., ponúkať: n. koláče, n. hostí jedlom, n. tovar (na predaj); nedajte sa n.! zdvorilostná formula pri pohostení

2. dávať podnet na vykonanie niečoho, ponúkať, vyzývať, pobádať: n. hosťa, aby si sadol, n. dieťa do učenia; n. sa za spoločníka

nedá sa (dva razy) n. nezdráha sa (jesť ap.)

// núkať sa

1. prejavovať ochotu niečo urobiť, ponúkať sa: pomôžem ti, n-a sa

2. (o javoch, veciach) byť naporúdzi, ponúkať sa, naskytovať sa: n-a sa mu šťastie, n-a sa im príležitosť dobre zarobiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
núkať ‑a ‑ajú nedok.; núkať sa

núkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (komu čo; koho (čím; po čom); ø) ▶ dávať, podávať niekomu niečo so želaním, aby si to vzal, zjedol al. vypil; syn. ponúkať: n. dieťaťu čokoládku, cukrík; n. hosťovi jedlo, večeru; n. kolegyňu kávou, vínom; nikoho netreba nasilu n.; brali si bez núkania; náhlil sa, preto núkané občerstvenie odmietol; Len tam nebuď dlho, Serafínko, a keby ťa nebodaj núkali, nepi. [M. Urban]; Len si sadni, len si zajedz, núkala ho. [V. Mináč]; Ľudia nám núkali po poháriku, no to sme prijať nemohli. [Sme 2010]nedaj, nedajte sa núkať! zdvorilostná formula pri pohostení, ber(te) si, vezmi(te) si, jedz(te), pi(te)
2. (čo (komu)) ▶ predkladať na predaj, upozorňovať na niečo so želaním, aby to niekto kúpil, propagovať; syn. ponúkať: obchody núkajú rozličný akciový tovar; pouliční predavači núkali turistom svoje výrobky; cestovná kancelária núka zaujímavé týždňové pobyty; knižné pulty sú plné kníh, ktoré núkajú ilúzie; Babka nesie nošu húb a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]
3. (komu čo (za čo, za koho)) ▶ navrhovať niekomu al. vyzývať niekoho prijať, akceptovať niečo; syn. ponúkať: n. klientom právnu pomoc; n. súperovi spojenectvo; núkali mu funkciu, ale neprijal ju; za pozemok im núkajú oveľa nižšiu cenu, ako očakávali; za nového hráča im klub núkal závratnú sumu; Nechcem peniaze, ani iné bohatstvo, darmo mi ho núkaš! [A. Habovštiak]; Na letisku v Surčine nám núkali svoje služby pohotoví taxikári. [Sko 1987]
4. zried. (koho (do čoho)) ▶ dávať podnet, popud na vykonanie niečoho, pobádať, povzbudzovať, vyzývať: do reči ho nikdy netreba n.; n. syna do učenia; mladých nebolo treba n. do tanca
5. (čo (komu)) ▶ poskytovať možnosť, dávať k dispozícii niečo, umožňovať niečo; syn. ponúkať: dovolenka v Tatrách núka nevšedné možnosti poznania, zážitkov a oddychu; výborné lyžiarske možnosti núka aj okolie obce; Novomeského verše sú svedectvom o ruke majstra, ktorá ich skresala do konečnej podoby z materiálu jazyka, ktorý mu núkala doba. [LT 2000]; Život mi núka tisíce dní, môžem ich zvládnuť, taktiež premárniť. [KN 2006]
fraz. nedá sa dvakrát/dva razy núkať nezdráha sa, neodmieta, ochotne, hneď sa do niečoho pustí (obyč. do jedla, pitia a pod.) ◘ parem. dať sa núkať ako kmotra na krštení naoko niečo odmietať
opak. núkavať -va -vajú -val: Samotný chlieb sa vždy tešil veľkej úcte a ním núkavali podľa starého slovanského zvyku vzácnych hostí. [Sko 1983]


núkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (komu (za koho; do čoho); ø) ▶ (o ľuďoch) prejavovať ochotu, záujem niečo robiť al. urobiť, niečím poslúžiť; syn. ponúkať sa: n. sa známemu do roboty; neustále sa nám núka za pomocníka; núkal sa zasnúbenému kamarátovi za svedka; Mišo ťarbavo chodí za Miškom a núka sa mu do skupiny, pýta automat. [L. Ťažký]; Netreba vám pomôcť? - núka sa Jaro. [A. Ferko]; Obidvaja hostia sa pred schodíkmi na terasu navzájom núkajú v snahe uprednostniť jeden druhého, nakoniec však vystúpia naraz. [P. Jaroš]; pren. húb bolo toľko, že sa priam núkali do koša!
2. (komu; ø) ▶ (o javoch, veciach) náhodou, nečakane sa objavovať, stávať sa zjavným, naskytovať sa, byť naporúdzi; syn. ponúkať sa: z veže sa nám núka krásny pohľad na celé mestečko; núka sa otázka, ako ďalej?; odpovedí sa núka viacero; núkajú sa tu dve riešenia; našim športovcom sa núka jedinečná príležitosť, veľká šanca postúpiť na majstrovstvá Európy; využiť núkajúce sa možnosti

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


núkať p. ponúkať 1


núkať sa p. ponúkať sa 1, 2


ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

núkať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, koho čím i bezpredm.) dávať, ponúkať niekomu niečo s výzvou, aby si to vzal, kúpil al. použil: núkajú mu stoličku aby si sadol; Anka ho núkala kukuričnými pukancami. (Tat.) Na veľa núkania kúpi odpoly zadarmo. (Heč.)

Nedajte sa núkať! zdvorilostná formula pri ponúkaní hostí, aby jedli al. pili; nedá sa núkať nezdráha sa (najmä prijať ponúkané jedlo);

2. (koho) pobádať, povzbudzovať, ponúkať: Núkal ich, aby si sadli. (Kuk.) Nenúka ho nič do diela. (Tim.)

|| núkať sa

1. (komu i bezpredm.) (o ľuďoch) ponúkať sa, vnucovať sa: n. sa (niekomu) do roboty; (Dievča) sa mi samo núka. (Jégé) „Idem ja. Vy nemusíte,“ núka sa Martin. (Kuk.)

2. (komu) (o veciach a javoch) naskytovať sa, ponúkať sa: núka sa mi (nám) otázka, príležitosť, šťastie

Morfologický analyzátor

núkať nedokonavé sloveso
(ja) núkam VKesa+; (ty) núkaš VKesb+; (on, ona, ono) núka VKesc+; (my) núkame VKepa+; (vy) núkate VKepb+; (oni, ony) núkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) núkal VLesam+; (ona) núkala VLesaf+; (ono) núkalo VLesan+; (oni, ony) núkali VLepah+;
(ty) núkaj! VMesb+; (my) núkajme! VMepa+; (vy) núkajte! VMepb+;
(nejako) núkajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor