načúvať -a nedok. počúvať: n-a jeho slovám, n. za dvermi; lek. n-nie sluchová vyšetrovacia metóda
ponačúvať -a dok. chvíľu načúvať: p-l trošku, čo sa v dome robí
načúvať p. počúvať 1
počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať
2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného
3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho
načúvať, -a, -ajú nedok. (čo, čomu, zried. komu, koho i bezpredm.) vnímať sluchom, počúvať: n. zprávy (Top.); Oddávna vy, priatelia drahí, načúvate hlas tento. (Štúr) Načúvala chtivo jeho milým slovám. (Kuk.) Som ten, ktorému načúvala si v polnočnej tíšine. (Jes-á) Lekár začal chorú načúvať, vyšetrovať, preklepávať. (Kuk.); pozorne, dychtivo n.; n. za dvermi; pren. n. hlasu svedomia konať, správať sa podľa svedomia
ponačúvať, -a, -ajú dok. trochu, chvíľu počúvať, načúvať: Tam zastal, ponačúval. (Urb.)