našťastie čast. vyjadruje uspokojenie, radosť; chvalabohu: Naštesťia ďieťa voľáko zachiťiu̯ Ondro (Králiky BB); Dos som vitrpeu̯, aľe našťasťia ras príďe roskaz našej kompáňiji, že kerej je stolár, ľebo rezbár, ľebo ťesár, žebe sa hlásiu̯ (V. Lom MK); Naščascí sa to nestalo (Lukáčovce HLO); Ale teda nis sa nestalo, naščascí jag z villáma pichól do toho snopa, zacícíl, že volačo je f tom snope (Brestovany TRN); Naščesci zakikirikal kohut (Vydrník SNV)