našťastie, pís. i na šťastie čast. vyj. uspokojenie, chvalabohu: n. nič zlé sa nestalo
našťastie, pís. i na šťastie čast. ▶ vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím; syn. chvalabohu; op. nanešťastie, na nešťastie: n. všetko dobre dopadlo; n. sa nikto nezranil; požiar sa n. nerozšíril; n., už mu je lepšie; Pootočila som sa a pokĺzla. No na šťastie ešte zavčasu som sa zachytila o kôl v plote. [K. Lászlová]; Diaľnica bola v noci našťastie pomerne prázdna, inak by bol počet obetí mnohonásobne vyšší. [Sme 1998]
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
našťastie p. chvalabohu
na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)