Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naštartovať dok. uviesť (motor) do chodu: n. auto; n-l a odišiel;

pren. publ.: n. do nového roka začať nový rok; n. privatizáciu začať, rozbehnúť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naštartovať ‑uje ‑ujú dok.

naštartovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovaný -tovanie sa dok. hovor.dostať sa do formy, do aktívneho stavu, rozhýbať sa: hráči sa víťazstvom dobre naštartovali; ráno mi trvá hodinu, kým sa naštartujem; Keď mi od neho prišla odpoveď plná podpory, akoby som sa znovu naštartoval. [P7 2006]; Som radšej, keď takéto pauzy nie sú. Človek vyjde z tempa a musí sa potom zasa naštartovať. [Šp 2009]


naštartovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (čo; ø) ▶ uviesť hnací mechanizmus nejakého stroja do chodu: n. auto, motorku; n. motor; na tretí pokus sa mu podarilo n.; sadol si za volant a naštartoval
2. (čo) ▶ uviesť do činnosti, do chodu, zapnúť, pustiť, spustiť: n. počítač, operačný systém
3. publ. al. hovor. (čo, koho) ▶ podnietiť k aktivite, k činnosti, k lepšiemu fungovaniu, začať, spustiť: n. svoju profesionálnu kariéru; chcem n. vlastné podnikanie rozbehnúť; dotácie môžu n. poľnohospodárstvo; n. novú etapu rozvoja regiónu; dobre naštartovaný kontrolný systém; čo vás správne naštartuje?; ranné cvičenie naštartuje človeka na celý deň; Lebo naštartovať nový rok nejakým úrazom, to by potom bola smola po celý rok! [R. Brat]; Tento okamžik stačil, aby sa naštartoval veľký dejinný proces. [A. Hykisch]; Bleskové góly naštartovali tím na víťaznú cestu. [Šp 2010]
nedok. k 1štartovať

naštartovať p. spustiť 2, začať 1


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naštartovať, -uje, -ujú dok. (čo i bezpredm.) uviesť do chodu (motor): n. motor, auto, lietadlo; Peter sa usmial a mechanicky naštartoval. (Pláv.);

pren. novin. začať niečo


štartovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. šport. vybiehať, vybehnúť, vyrážať, vyraziť zo štartu; začínať, začať preteky: zle, dobre š.; š. zo štartovacích blokov;

2. obyč. nedok. dávať sa do pohybu, rozbiehať sa, vzlietať: lietadlo, auto, motorka štartuje;

pren. hovor. začínať nejakú činnosť: Závody štartujú do posledného roku päťročnice.

3. pretekať: š. v národnom mužstve, š. na majstrovstvách sveta;

4. zried. (čo) uvádzať stroj do pohybu: Pozerali, skúšali, štartovali ju, ale manetka sa nijako nechcela zapáliť. (Bedn.);

dok. k 1, 2 vyštartovať i odštartovať, k 4 naštartovať

Morfologický analyzátor

naštartovať dokonavé sloveso
(ja) naštartujem VKdsa+; (ty) naštartuješ VKdsb+; (on, ona, ono) naštartuje VKdsc+; (my) naštartujeme VKdpa+; (vy) naštartujete VKdpb+; (oni, ony) naštartujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naštartoval VLdsam+; (ona) naštartovala VLdsaf+; (ono) naštartovalo VLdsan+; (oni, ony) naštartovali VLdpah+;
(ty) naštartuj! VMdsb+; (my) naštartujme! VMdpa+; (vy) naštartujte! VMdpb+;
(nejako) naštartujúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

naštartovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor