naštartovať dok. uviesť (motor) do chodu: n. auto; n-l a odišiel;
pren. publ.: n. do nového roka začať nový rok; n. privatizáciu začať, rozbehnúť
naštartovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovaný -tovanie sa dok. hovor. ▶ dostať sa do formy, do aktívneho stavu, rozhýbať sa: hráči sa víťazstvom dobre naštartovali; ráno mi trvá hodinu, kým sa naštartujem; Keď mi od neho prišla odpoveď plná podpory, akoby som sa znovu naštartoval. [P7 2006]; Som radšej, keď takéto pauzy nie sú. Človek vyjde z tempa a musí sa potom zasa naštartovať. [Šp 2009]
naštartovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (čo; ø) ▶ uviesť hnací mechanizmus nejakého stroja do chodu: n. auto, motorku; n. motor; na tretí pokus sa mu podarilo n.; sadol si za volant a naštartoval 2. (čo) ▶ uviesť do činnosti, do chodu, zapnúť, pustiť, spustiť: n. počítač, operačný systém 3. publ. al. hovor. (čo, koho) ▶ podnietiť k aktivite, k činnosti, k lepšiemu fungovaniu, začať, spustiť: n. svoju profesionálnu kariéru; chcem n. vlastné podnikanie rozbehnúť; dotácie môžu n. poľnohospodárstvo; n. novú etapu rozvoja regiónu; dobre naštartovaný kontrolný systém; čo vás správne naštartuje?; ranné cvičenie naštartuje človeka na celý deň; Lebo naštartovať nový rok nejakým úrazom, to by potom bola smola po celý rok! [R. Brat]; Tento okamžik stačil, aby sa naštartoval veľký dejinný proces. [A. Hykisch]; Bleskové góly naštartovali tím na víťaznú cestu. [Šp 2010] ▷ nedok. k 1 ↗ štartovať
naštartovať p. spustiť 2, začať 1
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
naštartovať, -uje, -ujú dok. (čo i bezpredm.) uviesť do chodu (motor): n. motor, auto, lietadlo; Peter sa usmial a mechanicky naštartoval. (Pláv.);
pren. novin. začať niečo
štartovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. šport. vybiehať, vybehnúť, vyrážať, vyraziť zo štartu; začínať, začať preteky: zle, dobre š.; š. zo štartovacích blokov;
2. obyč. nedok. dávať sa do pohybu, rozbiehať sa, vzlietať: lietadlo, auto, motorka štartuje;
pren. hovor. začínať nejakú činnosť: Závody štartujú do posledného roku päťročnice.
3. pretekať: š. v národnom mužstve, š. na majstrovstvách sveta;
4. zried. (čo) uvádzať stroj do pohybu: Pozerali, skúšali, štartovali ju, ale manetka sa nijako nechcela zapáliť. (Bedn.);
dok. k 1, 2 vyštartovať i odštartovať, k 4 naštartovať