naťahovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napínať: n. strunu, n. tetivu luku; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. hodinky pružinu v nich; n. niekoho na škripec; Valasi idú o ruky prísť pri dojení, tak naťahujú tie škuráty. (Kuk.)
● n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť; expr. n. nohy, hnáty ísť, ponáhľať sa; n. inú strunu meniť spôsob správania sa voči niekomu;
2. (čo) preťahovať, predlžovať: Naťahovali hrdlá, každá chcela vidieť. (Šolt.) Noci naťahovali svoje tmavé telá do nezvyklej dĺžky. (Gráf)
3. (čo) vystierať: Naťahuje ruku za čímsi novým. (Kuk.)
4. (čo) obliekať si; navliekať (obyč. odev al. obuv): n. si šaty, kabát, nohavice, rukavice, n. si čižmy; Naťahovali na ražeň mäso. (Škult.)
5. expr. (koho) doberať, uťahovať si z niekoho: Počínal ich (dievky) naťahovať. (Taj.);
dok. natiahnuť;
opak. naťahúvať, -a, -ajú
|| naťahovať sa
1. pod účinkom ťahu. sily sa napínať: pružina sa naťahuje;
2. vystierať sa: n. sa na posteľ líhať si; hovor. n. sa ako pes na pazderí preťahovať sa, vystierať sa;
3. predlžovať sa: Tône počali sa naťahovať. (Kuk.)
4. (na čo, na koho, za čím, za kým) robiť pohyb na zachytenie niečoho, načahovať sa: Kôň naťahoval sa na gazdu. (Kuk.) Voly sa naťahovali za oziminou. (Tat.)
5. expr. (s kým i bezpredm.) hádať sa, mať spor (obyč. zdĺhavý): S tebou sa ja naťahovať nejdem. (Kuk.) Škoda sa vám naťahovať. (Jégé)
6. expr. doberať sa navzájom, zabŕdať jeden do druhého: Mladé páry manželské takto rady sa naťahujú. (Kuk.)
7. expr. (s čím) namáhať sa, trápiť sa, ťažko pracovať: Naťahuje a namáha sa s ňou (so zemou). (Kuk.);
dok. k 1-4 natiahnuť sa
natiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napnúť: n. strunu, pružinu, n. tetivu na luku; n. hodinky pružinu v nich; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. niekoho na škripec
● hovor. n. uši zbystriť sluch; n. inú (novú) strunu, iné (nové) struny zaujať iný postoj, začať sa inak správať; n. niečo na jedno kopyto nerešpektovať rozdiel medzi vecami, použiť pri posudzovaní niečoho jeden spôsob, schematizovať;
2. (čo) presiliť, pretiahnuť: n. si ruku, n. si sval, šľachu;
3. (čo) predlžiť, pretiahnuť: n. krk, hrdlo; Vzoprel sa a hada natiahol. (Ondr.)
4. (čo) vystrieť: Natiahol ruku po jednom z kvetov. (Chrob.)
5. (čo) navliecť, obliecť (obyč. v odeve a obuvi): n. si nohavice, košeľu, n. si topánky; n. niekomu prsteň na prst
● hovor. expr. n. vážnu (sladkú, kyslú ap.) tvár zatváriť sa vážne (sladko, kyslo ap.);
6. expr. (koho) dostať niekoho (fígľom, klamstvom ap.): Ten ho natiahne v cene. (Kuk.);
nedok. k 1, 3, 4, 5, 6 naťahovať
|| natiahnuť sa
1. pod účinkom ťahu, sily sa napnúť: struna sa natiahla;
2. vystrieť sa: Pes sa natiahol, vystrúc predné laby. (Vaj.) Natiahol sa na posteli a zazíval. (Hor.); pren. expr. n. sa do blata spadnúť;
3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa: Aline a doktorke sa tvár natiahla. (Jégé)
4. (za čím, po čo) urobiť pohyb na zachytenie niečoho, načiahnuť sa: Natiahol sa za zápalkami. (Tim.) Gazda sa natiahol po čiapku. (Kuk.);
nedok. naťahovať sa