nabok prísl. 1. ▶ do malej vzdialenosti vzhľadom na polohu hovoriaceho; syn. vedľa, bokom: odskočiť n.; postaviť sa, odstúpiť trocha n.; odtisnúť prázdny tanier n.; odložili sme knihy n. a vybrali si zošity; Na tréningoch si brával Ervína nabok a sám ho učil. [R. Moric] 2. ▶ do bočnej strany od priameho vodorovného al. zvislého smeru; syn. doboku: mať čiapku nasadenú švihácky n.; začesať si ofinu n.; pri plači mu ústa vykrivilo n.; Hlavu koketne nakláňa nabok. [Ľ. Feldek] □ nabok! príkaz na vyhnutie sa, na ustúpenie z cesty ◘ fraz. odložiť niečo nabok prestať sa niečomu venovať, skončiť s určitou činnosťou; odložiť si [niečo] nabok nasporiť si určitú sumu; všetko musí ísť nabok treba sa zamerať iba na to najdôležitejšie, robiť to najpotrebnejšie; žarty nabok! riešenú záležitosť treba brať vážne a zodpovedne