naberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získavať, brať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja: n. vodu, vody z potoka, zo studne; zvykli si n. turčiansku minerálku do fliaš priamo z prameňa; Zastali nad jamou, z ktorej sa kedysi naberala tehliarska hlina. [J. Blažková]; Hasič pilotoval helikoptéru, ktorá z mora naberala vodu do podtlakovej nádrže. [LT 2000]
2. (čo z čoho; do čoho) ▶ vyberať, odoberať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami, brať isté množstvo z niečoho a dávať niekam, nakladať: n. maltu do vedra; n. guláš z kotla, z hrnca; n. si polievku na tanier; kuchár naberá do misiek iba mäso; žiaci si sami naberali jedlá z nádob; naberal vodu do dlaní a pil
3. (čo (do čoho; čím)) ▶ siahať rukou niekam a uchopovať, brať niečo; brať so sebou vo väčšom množstve: videla pani majstrovú, ako do papierového vrecka naberá koláče, šišky, kusy torty; krajčír sa zohne a naberá si špendlíky do úst; naberali sme rukami ryžu do úst tak rýchlo, ako sme len vládali
4. (čo) ▶ plniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedrá vody; iných videl, ako si naberali druhý tanier polievky; Naberali si [deti] plné dlane, zakláňali hlavy a ústa si kúskami mäsa plnili tak, že ledva dokázali prežúvať. [M. Vadas]
5. (koho) ▶ brať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoľovať niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí; syn. prijímať, priberať: firma naberá nových zamestnancov; rozhlas naberal nových moderátorov; Už od začiatku naberala automobilka ľudí zo všetkých regiónov Slovenska. [HN 2007]
6. (čo; na čom) ▶ získavať určité vlastnosti, znaky; meniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobúdať: hádka naberá na intenzite; športy na kolieskach začínajú n. na popularite; olej naberá zelenkastú farbu; vďaka horúcemu letu hrozno rýchlo naberá cukornatosť; naberám prvý bronz mám stmavnutú pokožku od slnka
7. (čo; na čom) ▶ (o predmetoch, javoch) dosahovať určité fyzikálne hodnoty al. približovať sa k ich dosiahnutiu: lietadlo naberá rýchlosť, výšku; n. správny kurz ↗ i fraz.; loď naberá smer severovýchod; vietor naberá silu, na sile silnie
8. (čo (na čo/s neurčitkom)) ▶ koncentrovať v sebe väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, zbierať, získavať, nadobúdať: oddychovať a n. silu na nový začiatok; začína n. stratenú kondíciu, rovnováhu; postupne vekom bude n. skúsenosti; na dovolenke sme pomaly naberali energiu; dlho naberala odvahu povedať novinku rodičom
9. (koho, čo) ▶ pojímať do vnútra; vťahovať do seba, do útrob: n. vzduch do pľúc; slon naberá vodu chobotom; lietadlo naberá pasažierov
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopovať priadzu pomocou ihlice pohybom odspodu nahor; rozmnožovať počet očiek rozpletaním jedného očka: n. očko spredu, zozadu; pri pletení rukáva začneme n. postupne
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) robiť záhyby obyč. na látke, skladať, riasiť: n. rukávy; n. látku na rukávoch; šaty mali osobitne strihaný živôtik a širokú sukňu naberanú v páse
12. hovor. (čo; koľko; ø) ▶ zväčšovať svoju telesnú hmotnosť, priberať (často nechcene); cvičením, stravou nadobúdať plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svaly, svalovú hmotu; n. pred súťažou potrebné kilogramy; ženy po päťdesiatke zvyknú n. tučnieť; počas sviatkov človek ľahko naberá □ naberať na váhe a) (o človeku) priberať, tučnieť b) (o veciach) stávať sa ťažším, oťažievať
◘ fraz. naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily na ďalšiu činnosť; naberať druhý dych a) nadobúdať nové sily, novú životnú energiu b) expr. al. trochu iron. (o starnúcich mužoch) aktívne sa zaujímať o ženy, obyč. mladšie; naberať grády/spád/obrátky/na obrátkach postupne sa stupňovať, zosilňovať, zvyšovať, zrýchľovať; naberať správny kurz vyvíjať sa pozitívne s predpokladom dobrých výsledkov; naberať vietor do plachiet (o človeku) a) rozbiehať sa s uskutočňovaním niečoho b) získavať odhodlanie, rozhodnosť
▷ dok. ↗ nabrať
naberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. (do čoho) ▶ (o sypkých a tekutých látkach) dostávať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu a pod., prenikať, vnikať: do poškodenej loďky sa rýchlo naberá voda; Všade naokolo je piesok, ktorý sa naberá do topánok. [P. Vilikovský]; Keď strácala pod nohami dno, voda sa jej naberala do nosa. [J. Balco] ▷ dok. ↗ nabrať sa
nabrať -berie -berú naber! -bral -berúc -bratý/-braný -bratie/-branie dok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získať, vziať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja, načerpať: n. vodu, vody zo studne; n. benzín na čerpacej stanici; Pri potoku sme nabrali vodu a začali prať a sušiť plienky a variť polievku. [L. Takáč]; Záujemcovia si môžu nabrať mlieko do vlastných fliaš, alebo majú k dispozícii automat na sklenené či plastové fľaše. [Sme 2010]
2. (čo/čoho komu (na čo; do čoho)) ▶ zobrať isté množstvo z niečoho a dať niekam, naložiť, vybrať, odobrať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami: n. piesok na lopatku; n. si čaj; naberie si na tanier ryžu, ryže; najskôr nabrala všetkým trom polievku; poriadne mu naberte!; nabrala si do misky trochu guľáša; nabral si iba polovičnú porciu; Na, naber si kapusty, ešte je teplá. [A. Pavelková]
3. (čo/čoho (do čoho)) ▶ siahnuť rukou niekam a uchopiť, vziať niečo (so sebou), zobrať: n. za hrsť orieškov; n. do dlane fazuľky a po dve ich hádzať do jamky; odmerkou nabrala kávu a nasypala do do šálky; Zohol sa, nabral plnú náruč triesok a pobral sa do domu. [P. Jaroš]; Albínko si nabral plné vrecká, pagáče mal rád. [D. Dušek]; Výprava môže nabrať potrebných zásob a porobiť najnevyhnutnejšie opravy. [V. Krupa]
4. (čo) ▶ naplniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedro vody; n. si z každého jedla plný tanier; nabral si veľkú lyžicu zemiakového šalátu; naberiem si plnú misku vločiek; Pustí vodu, naberie za pohár, zaleje oheň, pozrie, či ešte horí. [LT 1997]
5. (koho, čo) ▶ zobrať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoliť niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí, prijať, pribrať: n. zamestnancov, nové pracovné sily; do konca sezóny ešte naberieme nových hráčov; nabrali brigádnikov na polovičný úväzok; firma nabrala dostatok kvalifikovaných ľudí; Školy nabrali množstvo poslucháčov [Slo 2002]
6. (čo) ▶ získať isté vlastnosti al. znaky; zmeniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobudnúť: po lyžovačke nabrala zdravú farbu; syr nabral v chladničke zvláštnu pachuť; hrozno nabralo cukornatosť; rok priniesol zmeny a život zrazu nabral zmysel; Čierne hrozno treba nechať na viniči trochu dlhšie, no aj potom v kadičkách vykvasiť, aby malo kedy červené víno nabrať trpkastú chuť. [V. Šikula]
7. (čo; na čom) ▶ (obyč. o predmetoch, o javoch) dosiahnuť určité fyzikálne hodnoty; zvýšiť stupeň intenzity fyzikálnych hodnôt: n. smer ↗ i fraz.; n. kurz ↗ i fraz.; lietadlo nabralo potrebnú rýchlosť, výšku; vietor nabral obrovskú silu, nabral na sile zosilnel; bežec nabral tempo zrýchlil; spojenecké bombardovanie nabralo na intenzite
8. (čo) ▶ s vynaložením určitého úsilia zhromaždiť v sebe niečo; skoncentrovať väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, síl, získať; syn. nadobudnúť: n. kondíciu, prax, skúsenosti; n. smelosť; n. odvahu na zmenu; n. odhodlanie začať odznova; n. inšpiráciu dostať podnet, inšpirovať sa; n. cvik; usiloval sa n. viac istoty pri tanci; keď si zaplávam, oddýchnem si, naberiem viac sily; pochváľte ho, prestane sa báť a naberie sebavedomie
9. (čo) ▶ pojať do vnútra; vtiahnuť do seba, do útrob: n. pasažierov na palubu; n. dych ↗ i fraz.; Prikývol Vilo a zhlboka nabral do pľúc vzduch. [J. Žarnay]
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopiť priadzu ihlicou, obyč. pohybom odspodu nahor; zväčšiť počet očiek na ihlici rozpletením jedného očka: n. priadzu; n. očká z pomocnej ihlice; n. dvadsať očiek; najjednoduchšie je to tak, že očká naberiete na okrajoch pleteniny
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) urobiť záhyby obyč. na látke, naskladať, zriasiť, nazberať: n. látku na sukni; rukávce kroja boli na pleciach a ramenách nabraté do gule
12. hovor. (čo; koľko) ▶ zväčšiť svoju telesnú hmotnosť, pribrať; cvičením, stravou nadobudnúť plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svalovú hmotu; cvičením nabral svaly; bol dlho chorý a veľmi schudol, preto teraz musí n.; poľavila som pri diéte a zasa som nabrala; trápia vás nabraté kilá? □ nabrať na váhe a) (o človeku) pribrať, stučnieť b) (o veciach) stať sa ťažším, oťažieť, ↗ i fraz.
13. (čo) ▶ obstarať si niečo vo veľkom až nadmernom počte; vziať si za povinnosť neprimerane veľa istých záväzkov, prijať: n. veľa tovaru do skladu; nabral množstvo objednávok a nestíha ich vybaviť; otec si nabral veľa pôžičiek; nabrala si príliš veľa zákaziek
14. (koho) ▶ prudkým nárazom dopravného prostriedku zhodiť, zvaliť a spôsobiť poškodenie, zranenie, zraziť: nepozorný vodič v plnej rýchlosti nabral chodca; opitý motocyklista nabral policajta; vošla na cestu a taxík ju nabral na pravú stranu kapoty; Cyklistka sa pozerala rovno pred seba a ja som ju nabrala zboku z ľavej strany. [VNK 2002]
15. (koho, čo) ▶ pri pohybe prudko zasiahnuť, niečoho, niekoho, udrieť, vraziť, naraziť: obranca zozadu nabral spoluhráča; Počas jazdy mu spadla z nohy kolenačka a vo vysokej rýchlosti nabral nechráneným kolenom obrubník. [Šp 2007]
16. (koho (čím, na čo)) ▶ (o zvieratách) krátkym silným pohybom hlavy zdola nahor nastoknúť niekoho na rohy, na kly, poraniť rohami, klami, nabodnúť: býk nabral návštevníka rohami, na rohy; pokúste sa vyhnúť sa rozzúrenému diviakovi, aby vás nenabral; Rozvášnené zvieratá [počas koridy] bežcov niekedy dostihnú a buď ich naberú, alebo pošliapu. [HN 2007]; Hrubokožec nabral svoju obeť zozadu svojimi klami. [Sme 1993]
17. (koho, čo) ▶ nadobudnúť, získať niečo, niekoho, prísť k niečomu, obyč. nevedomky, nečakane: nechápem, kde som tie vírusy nabral; skadiaľ len nabrala takého skvelého chlapa; kde by nabrali toľko peňazí?
◘ fraz. expr. nabrať si niečoho ako vôl/baran na rohy a) prijať nadmerne veľa povinností, záväzkov, práce a nestíhať ich vykonať b) byť chamtivý, nenásytný; kde si to nabral? vyjadruje údiv al. pochybnosť o pravdivosti informácie, odkiaľ to vieš?; nabrať dychu/[nový] dych získať silu na ďalšiu činnosť, vzchopiť sa, vzpružiť sa; nabrať grády/[rýchly]spád/obrátky/na obrátkach zintenzívniť sa, zosilnieť, zvýšiť sa, zrýchliť sa; nabrať hrozivé/obludné rozmery (o nepriaznivej situácii) zdať sa neriešiteľným, bezvýchodiskovým, vyzerať nebezpečne; nabrať na váhe (o jave, udalosti) nadobudnúť význam, dôležitosť; nabrať správny kurz/smer vývin je pozitívny a predpokladajú sa dobré výsledky; nabrať plnšie tvary (obyč. o dievčati, o žene) a) zaobliť sa, vyspieť b) pribrať; nabral si na plecia viac, než unesie a) prijal, vzal na seba priveľa povinností, úloh, záväzkov (neprimerane možnostiam, silám) b) zaťažil sa niečím, za čo nezodpovedá; publ. nabrať reálne kontúry javiť sa, stať sa určitým, konkrétnym
▷ nedok. 1 – 12 ↗ naberať
nabrať sa -berie sa -berú sa (ne)naber sa! -bral sa -berúc sa -bratý/-braný -bratie sa/-branie sa dok. 1. (do čoho (komu)) ▶ (o tekutých a sypkých látkach) dostať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu, vniknúť, preniknúť do niečoho a naplniť to: do čižiem sa nám nabral sneh; do topánok sa mu nabrala voda; musí vylievať nabranú vodu z člna; Vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo, do kabíny sa nabralo množstvo hliny. [VNK 2001]
2. hovor. obyč. v spojení so zámenami odkiaľ al. kde ▶ náhle, nečakane sa ocitnúť na určitom mieste, vyskytnúť sa, objaviť sa; syn. vziať sa: kde si sa tu nabral?; odkiaľ sa tu nabralo toľko psov?; A tento sa odkiaľ nabral? [D. Hevier]; Kde by sa tu nabrali poľovníci? [J. Kot]; A odkiaľ sa nabrali tie hrozné machule na novučičkej sukni? [Sln 1974]
▷ nedok. k 1 ↗ naberať sa
nabratý -tá -té, nabraný -ná -né príd. ▶ (o látke, odeve) upravený do záhybov; majúci záhyby, nariasený, naberaný, nazberkaný: nabraté, nabrané rukávy, volány; obľubuje nabraté sukne zo splývavých materiálov; Nenosia sa už nabraté šušťáky, ale skôr dole rozšírené legíny. [VNK 2002] ▷ ↗ i nabrať