nadávka -ky -vok ž. ▶ hrubé, hanlivé a urážajúce slovo vyjadrujúce negatívne emócie, hnev, zlosť, povýšenosť a pod.: používať vulgárne, oplzlé, hrubé, sprosté, škaredé nadávky; vykrikoval, spustil na nás hnusné nadávky; Mal v hrdle surovú nadávku, ale včas zacvakol jazyk medzi zuby. [P. Kováčik]; Vypočul som si spŕšku nadávok. [M. Hvorecký] ◘ fraz. expr. nadávky len tak lietali vznikla ostrá výmena názorov, hádka, pri ktorej si účastníci vzájomne nadávali; prehltnúť nadávku nereagovať na urážku, strpieť