nadeliť -ľ! dok. dať, udeliť, prideliť: n. jedlo, jedla; expr. život mu málo n-l uštedril;
nedok. nadieľať -a, nadeľovať
nadeliť -lí -lia nadeľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
nadeliť -lí -lia nadeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať vo väčšom množstve; dať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytnúť, rozdeliť, porozdeľovať: n. deťom jedlo, jedla; n. si odmeny; n. školám financie; Nadelila každému kyslej polievky do hlbokých tanierov. [M. Krno] 2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobiť, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarovať; syn. uštedriť: príroda jej nadelila správne proporcie; osud nadelil slobodným matkám ťažké bremeno; život mu až príliš nadelil bôľu a životných rán; kto nadelil Slovensku toľko prírodných krás? ◘ parem. kto chudobnému udelí, tomu Pán Boh nadelí dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená ▷ nedok. ↗ nadeľovať, k 1 i ↗ nadieľať
nadeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (komu, čomu čo) ▶ dávať vo väčšom množstve; dávať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytovať, rozdeľovať: n. zamestnancom odmeny; nadeľuje nám tortu, z torty; buďte spravodlivý a nadeľujte rovnako!; spoločnosť nadeľuje svojim zákazníkom darčeky; na Mikuláša deťom nadeľujeme sladkosti; počas vinobrania vinohradníci nadeľovali víno okolostojacim 2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobovať, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarúvať; syn. uštedrovať: ťarchy denne nadeľované životom; pri nadeľovaní zodpovednosti určite chýbal; Život v hájovni s parožím na priečelí mi vrchovato nadeľoval, každý deň bol vtedy zázrakom. [V. Švenková] ◘ parem. kto zo svojho udeľuje, tomu Pán Boh nadeľuje dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená ▷ dok. ↗ nadeliť
nadieľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. zried. (komu čo (do čoho, z čoho)) ▶ dávať vo väčšom množstve; dávať časti vyčlenené z celku podľa istých kritérií, rozdávať, nadeľovať: n. guľáš z kotlíka; len poslušným deťom nadieľa Mikuláš darčeky do čižmičiek ▷ dok. ↗ nadeliť
darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať
dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)
2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1
nadeliť p. dať 1, udeliť 1
udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva • dať: udelili mu podporu • nadeliť • uštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov
2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie • dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenanie • polit. slang. prepožičať (dočasne udeliť)
nadeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok. (komu čo, čoho, zastar. i koho čím) dať, udeliť; obdariť: Ja donesiem, čo mi dobrí ľudia nadelia. (Dobš.) Málo pôžitku nám nadelil ten osud! (Kuk.) Nadelíš si mäsa, koľko len chceš. (Kuk.) Rytierov nemeckých do krajiny povolal a ich obšírnym majetkom nadelil. (Kal.) nadeľovať, -uje, -ujú i nadieľať, -a, -ajú
nadeliť dok. 1. strsl, zsl expr. dať, prideliť niekomu niečo; obdarovať niekoho niečím: Za pomáhaňia naďelila po kuse miaska, hurku, klobásku domou koštuvaťi (Čelovce MK); Ale si mi len nadelil plania karti! (Kameňany REV); Nadzelili mu kuz roliéj (Bošáca TRČ); Po vojne chodzil jeden nentaví a cingal, abi ho nadzelili (Lovčice TRN) F. pámbo ta nadel! (Rumanová HLO), pánbu vás nadzeu̯! (Vajnory BRA) - formula na odbitie žobráka 2. prikázať, predpísať (o povinných dávkach): Kolko kemu holbí nadzelili, tolko moselo sa pre falára (obilia) dávat (Kostolné MYJ)
nadeliť [-d(i)e-] dk 1. (o majetku) dať, prideliť do držby al. do vlastníctva: (iné dediny oviec) malo maji, proto se jim holí žadnych nenadielilo (ORAVA 1625 U2); druheg strane tam nadelely, kde neny zadneho drewa (s. l. 1677); nech ony mezitým (v) swem chotary tridvorskem, který gim gest nadelený od starodawna, tam pasu (T. DVORY 1751); familij tolik pole nadeliss, nakolik k wižiwenj potrebna gest (PT 1796) 2. určiť, stanoviť; (o peniazoch) vymerať, vydeliť: to chczy dokonati, yak mi prawo nadieli; gestli on (obžalovaný) nechcze odpowied dati, tehdy gemu nadieli to za winu (ŽK 1473) urobí zodpovedným za to; w gedneg truhle penyze wzaly, s kterych penezy gemu tolyko geden zlaty nadelily (ILAVA 1651) 3. komu čo darovať, venovať niekomu niečo, obdarovať niekoho niečím: Thomas Michalowicz s porazenjm vredu nadelil na gednu stranu (nevlastnej dcére Sabine) swetliczu spodnu y wrchnu (P. ĽUPČA 1601); druha fatentis newesta menem Catharina dobry uzel penezy geg (chovanici) ukazowala: Hlad čzo nass Misso pringesel, tak poweda, že mu pany nadelily ze sluzby (JASENICA 1704); tak daleko gegi krasu (P. Márii) nadelilo prirozeny, že žadneg podobneg nemala ani mat nebude (SKá 18. st); wssechno to dobre, co nam (Boh) nadelil (CS 18. st)