Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nadeliť -ľ! dok. dať, udeliť, prideliť: n. jedlo, jedla; expr. život mu málo n-l uštedril;

nedok. nadieľať -a, nadeľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadeliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

nadeliť -lí -lia nadeľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

nadeliť -lí -lia nadeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať vo väčšom množstve; dať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytnúť, rozdeliť, porozdeľovať: n. deťom jedlo, jedla; n. si odmeny; n. školám financie; Nadelila každému kyslej polievky do hlbokých tanierov. [M. Krno]
2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobiť, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarovať; syn. uštedriť: príroda jej nadelila správne proporcie; osud nadelil slobodným matkám ťažké bremeno; život mu až príliš nadelil bôľu a životných rán; kto nadelil Slovensku toľko prírodných krás?
parem. kto chudobnému udelí, tomu Pán Boh nadelí dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená
nedok.nadeľovať, k 1 inadieľať


nadeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (komu, čomu čo) ▶ dávať vo väčšom množstve; dávať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytovať, rozdeľovať: n. zamestnancom odmeny; nadeľuje nám tortu, z torty; buďte spravodlivý a nadeľujte rovnako!; spoločnosť nadeľuje svojim zákazníkom darčeky; na Mikuláša deťom nadeľujeme sladkosti; počas vinobrania vinohradníci nadeľovali víno okolostojacim
2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobovať, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarúvať; syn. uštedrovať: ťarchy denne nadeľované životom; pri nadeľovaní zodpovednosti určite chýbal; Život v hájovni s parožím na priečelí mi vrchovato nadeľoval, každý deň bol vtedy zázrakom. [V. Švenková]
parem. kto zo svojho udeľuje, tomu Pán Boh nadeľuje dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená
dok.nadeliť


nadieľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. zried. (komu čo (do čoho, z čoho)) ▶ dávať vo väčšom množstve; dávať časti vyčlenené z celku podľa istých kritérií, rozdávať, nadeľovať: n. guľáš z kotlíka; len poslušným deťom nadieľa Mikuláš darčeky do čižmičiekdok.nadeliť

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovaťobdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkompodarovaťdaťvenovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatkuobšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmizahrnúťexpr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmiexpr.: nadeliťuštedriť: zem nám uštedrila veľa plodovhovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školyzried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperkypožehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!zastar. obecať


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


nadeliť p. dať 1, udeliť 1


udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva • dať: udelili mu podporunadeliťuštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov

2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie • dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenaniepolit. slang. prepožičať (dočasne udeliť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok. (komu čo, čoho, zastar. i koho čím) dať, udeliť; obdariť: Ja donesiem, čo mi dobrí ľudia nadelia. (Dobš.) Málo pôžitku nám nadelil ten osud! (Kuk.) Nadelíš si mäsa, koľko len chceš. (Kuk.) Rytierov nemeckých do krajiny povolal a ich obšírnym majetkom nadelil. (Kal.) nadeľovať, -uje, -ujú i nadieľať, -a, -ajú

nadeliť dok.
1. strsl, zsl expr. dať, prideliť niekomu niečo; obdarovať niekoho niečím: Za pomáhaňia naďelila po kuse miaska, hurku, klobásku domou koštuvaťi (Čelovce MK); Ale si mi len nadelil plania karti! (Kameňany REV); Nadzelili mu kuz roliéj (Bošáca TRČ); Po vojne chodzil jeden nentaví a cingal, abi ho nadzelili (Lovčice TRN)
F. pámbo ta nadel! (Rumanová HLO), pánbu vás nadzeu̯! (Vajnory BRA) - formula na odbitie žobráka
2. prikázať, predpísať (o povinných dávkach): Kolko kemu holbí nadzelili, tolko moselo sa pre falára (obilia) dávat (Kostolné MYJ)

nadeliť [-d(i)e-] dk
1. (o majetku) dať, prideliť do držby al. do vlastníctva: (iné dediny oviec) malo maji, proto se jim holí žadnych nenadielilo (ORAVA 1625 U2); druheg strane tam nadelely, kde neny zadneho drewa (s. l. 1677); nech ony mezitým (v) swem chotary tridvorskem, který gim gest nadelený od starodawna, tam pasu (T. DVORY 1751); familij tolik pole nadeliss, nakolik k wižiwenj potrebna gest (PT 1796)
2. určiť, stanoviť; (o peniazoch) vymerať, vydeliť: to chczy dokonati, yak mi prawo nadieli; gestli on (obžalovaný) nechcze odpowied dati, tehdy gemu nadieli to za winu (ŽK 1473) urobí zodpovedným za to; w gedneg truhle penyze wzaly, s kterych penezy gemu tolyko geden zlaty nadelily (ILAVA 1651)
3. komu čo darovať, venovať niekomu niečo, obdarovať niekoho niečím: Thomas Michalowicz s porazenjm vredu nadelil na gednu stranu (nevlastnej dcére Sabine) swetliczu spodnu y wrchnu (P. ĽUPČA 1601); druha fatentis newesta menem Catharina dobry uzel penezy geg (chovanici) ukazowala: Hlad čzo nass Misso pringesel, tak poweda, že mu pany nadelily ze sluzby (JASENICA 1704); tak daleko gegi krasu (P. Márii) nadelilo prirozeny, že žadneg podobneg nemala ani mat nebude (SKá 18. st); wssechno to dobre, co nam (Boh) nadelil (CS 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu