nadložiť dok.
1. nadstaviť (význ. 1): n. dlaň, ruku; nadlož tanier!
2. pridaním predĺžiť, zväčšiť: n. stoly; aby skončil robotu, n-í večery;
nedok. nadkladať
nadkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. zried. (čo) 1. ▶ dávať do vhodnej polohy, do blízkosti, nastavovať, nadstavovať: n. ruku, ruky; Za každú domnelú službičku nadkladajú dlaň. [LT 1991] pýtajú peniaze 2. ▶ pridávať istú časť k niečomu a tak predlžovať v priestore, nadrábať, nadpájať: pri pletení koša sa prút nedá n.; n. šúpolie, aby sa utvoril jednoliaty špagát ▷ dok. ↗ nadložiť
nadložiť -ží -žia nadlož! -žil -žiac -žený -ženie dok. zried. 1. (čo (komu)) ▶ dať do vhodnej polohy, do blízkosti, nadstaviť, nastaviť: n. dlaň; Vyjdeš na ten vrch, kľakneš si pod strom a nadložíš ruky. [A. Bednár]; Samopašne mu nadloží líce [na bozk]. [Š. Letz] 2. (čo) ▶ pridať istú časť k niečomu a tak predĺžiť v priestore, nadrobiť, nadpojiť: n. drôty; n. stĺp a urobiť naň kovový podklad; na deravé miesta v streche nadložili kusy plechov ▷ nedok. ↗ nadkladať
dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať • pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky • doložiť • priložiť • pričleniť • pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie • zapojiť: zapojili súčiastky do stroja • doplniť • vniesť • včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania • kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu • namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja • zried. nadložiť (Kukučín)
2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár viet • pripojiť • priložiť: na dôvažok pripojil otázku • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia • kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.
3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť
nadložiť 1. p. nastaviť 1 2. p. dodať 1
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
nadložiť, -í, -ia dok.
1. (čo, komu, čomu čo) dať do blízkosti, dať do vhodnej, výhodnej polohy (so zreteľom na niečo al. s cieľom dosiahnuť niečo), nadstaviť: (Kôň) nadložil hlavu, aby sa ohlávka nastokla na ňu. (Kuk.) Ona jej (rybe) nadloží zásterku a tá fuk do nej. (Ráz.) Nadložil ucho a cez tenkú povalu dobre počul. (Dobš.)
2. (čo, čoho) doplniť, pridať, priložiť k niečomu: No, keď si len taká malá, nadlož si jazyka a vyjdeš po ňom i na vežu. (Kuk.);
nakladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, čo komu, čomu) dávať do blízkosti, dávať do vhodnej, výhodnej polohy (so zreteľom na niečo al. s cieľom dosiahnuť niečo), nadstavovať: Miklúš nadkladá zvonček všetkým. (Kuk.) Nadkladá uši, aby lepšie počul. (Kuk.)
2. (čo i bezpredm.) pridávať, prikladať k niečomu niečo: Nemci (trať) potrhali a teraz sa pláta, nadkladá, ako sa dá. (Heč.); pren. Roboty veľa! I večerom treba nadkladať (Kuk.) treba pracovať i večerom;
dok. nadložiť