nafúkaný príd. expr. nadutý (význ. 1, 2): n. človek; n-é správanie; od rána je n.;
nafúkane prísl.;
nafúkanosť -i ž.
nafúkaný -ná -né príd.
nafúkaný -ná -né príd. expr. 1. 2. st. -nejší ▶ povyšujúci sa nad ostatných, nekriticky preceňujúci svoje schopnosti, nadmerne sebaistý, pyšný, namyslený; syn. nadutý: n. hlupák, suverén; taký n. fičúr; ešte som nestretla nafúkanejšieho človeka; Nebol to nafúkaný krásavec. [P. Jaroš]; Trocha strelená, ale milá, pomyslí si Alžbeta. A vôbec nie je nafúkaná. [A. Baláž] 2. ▶ vyznačujúci sa nepravdivým zveličením, hodnotením, preceňujúcim postojom: viesť nafúkané reči; Statočná robota ostala pre týchto roľníkov ozajstnou vecou cti, nie nafúkaným politickým heslom. [A. Lauček]; Vaša zúrivosť je elegantnejšia než väčšina nafúkaných úvah. [M. Andričík] ◘ fraz. nafúkaný ako dudok veľmi zachmúrený, nahnevaný
márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavica • samoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povaha • pyšný • namyslený • expr.: nafúkaný • nadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásu • nespráv. ješitný
nafúkaný 1. p. namyslený, pyšný 1 2. p. nahnevaný
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová
p. aj pyšný
nafúkaný príd. expr.
1. pyšný, namyslený, nadutý: n. človek, n-é správanie;
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Hneď ako (Zuza) vstala, chodí nafúkaná po dvore. (Kuk.);
nafúkanosť, -ti ž.
nafúkaný príd. 1. naplnený vzduchom: Doma mámo nafúkaní balón (Kameňany REV); Kec ca nafúkaní mechúr visušev, dávali si donho fajkári tabák (Bučany HLO); Mali zme slabo nafúkanú dušu, ale hralo sa aj tak (Zavar TRN) 2. expr. namyslený, pyšný, nadutý: Je nafúkaní, len ňedá to tag hrube cíťiťi (Bánovce n. Bebr.); nafúkaňec nafúkanej (Ozdín LUČ) F. nafúkaní jag golváč (Brestovany TRN); nafukani jag bi tri mehi zožrel (Smižany SNV) - veľmi namyslený 3. čiast. strsl i zsl expr. nahnevaný, nadurdený: Od božieho rana je taká nafúkaná (Rakovo MAR); Čosi son jjéj poviédal, už je nafúkaná (Bošáca TRČ); To skrzeva slépki chodzili společníčka taká nafúkaná po dvóre (Malženice HLO) F. nafúkaní aňi mosúr (Blatnica MAR), nafúkaní ako moriak (Rim. Píla RS) - veľmi nahnevaný
nafúkaný príd 1. nabehnutý, opuchnutý: afflatus: nadychany, nafúkany, napuchnúty, naduty (KS 1763) 2. expr nahnevaný, nazlostený, nadurdený: nafúkany Jákob z swadu poweďel (KB 1757); kdyz su (manželia) nahnevani, z gedem nafukanj (KC 1791) plní jedu, nenávisti 3. expr pyšný, namyslený, nadutý: sufflatus: pyssny, naduty, nafúkany (KS 1763)