najavo prísl. 1. iba v spojení dať, dávať najavo ((komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ otvorene prejaviť, prejavovať svoj názor, postoj, hodnotenie: dať, nedať n. sklamanie; dať n. svoju radosť, spokojnosť; nesmieš dať n. strach!; nedal n., že sa poznajú; priateľovi dala jasne n., čo si o ňom myslí; Keď si ich všíma málo, je to zle, pretože im takto dáva najavo svoje pohŕdanie. [P. Valo] 2. iba v spojení vyjsť, vychádzať najavo ▶ (o veciach, javoch) stať sa, stávať sa úplne jasným, zrejmým, ukázať sa, ukazovať sa, prezradiť sa, prezrádzať sa: jeho úmysly vyšli n.; vyšlo n., že klamali; postupne vychádzali n. stále novšie fakty; Okrem toho vyšlo najavo, že nováčik aj plávať vie. [Sln 1976] ◘ fraz. pravda vždy vyjde najavo ozajstný stav vecí sa nedá dlhodobo skrývať, zastierať