jedovať, -uje, -ujú nedok. expr. (koho) hnevať, rozčuľovať, zlostiť: Jeduje ma to; nejeduj ma!;
dok. najedovať
|| jedovať sa (na koho, na čo, s kým, s čím i bezpredm.) hnevať sa, zlostiť sa, srdiť sa: Šora Bonina sa jeduje, že sa muž tak vystavuje. (Kuk.) Zuza sa jeduje na svoje trápenie. (Heč.) Jedoval sa pre každú maličkosť. (Hor.);
dok. najedovať sa
najedovať, -uje, -ujú dok. expr. (koho, čo) nahnevať, nazlostiť, napajediť: Krčmárku to najeduje. (Ondr.); n. psa
|| najedovať sa nahnevať sa, nazlostiť sa: Dubravčík sa najedoval. (Kuk.) Urazí sa (pes) a najeduje. (Ondr.)