naklásť -kladie -kladú dok.
1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ; n. vajíčka (o živočíchoch)
2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy); n. oheň založiť
● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho
naklásť -ladie -ladú naklaď! -ládol -ládla -ladúc -ladený -ladenie dok. 1. (čo/čoho (do čoho, na čo)) ▶ postupne dať, umiestniť viac vecí v istom poriadku, na seba, vedľa seba; syn. naukladať, povkladať, uložiť: n. na breh vrecia s pieskom; n. riad do umývačky; n. do pece dreva, uhlia; police s nakladeným tovarom; na cesto nakladieme ovocie; Pomaľované nádoby potom nakládli do hlinených políc pece a vypálili po druhý raz. [KSl 1967] □ naklásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) zniesť, naznášať, týmto spôsobom zabezpečiť rozmnožovanie 2. (čo (kam)) ▶ dať, umiestniť na nejaké miesto obyč. vo väčšom množstve, s istým zámerom, položiť, rozložiť: n. pasce, nástrahy; odstraňovať nakladené míny; Do trávy sa lial horúci vosk zo stoviek sviec, husto nakladených okolo kríža. [A. Baláž] 3. (čo do čoho) ▶ naplniť určitým množstvom; dať, vložiť do niečoho; syn. naložiť: Ujček najlepšie pozná, čo viem. Samého ma nechal naklásť voz sena. [L. Ťažký]; Bol šťastný, keď mohol každému sám naklásť do tanierov hŕbu husaciny. [L. Ballek] 4. (čo) ▶ postupným kladením obyč. rovnakých vecí v istom poriadku niečo vytvoriť, urobiť: n. kôpku kamienkov; n. stoh slamy; n. hŕby odpadkov; Z okrúhlych tvrdých skál nakládli vonkajšie múry. [Sln 1974] □ naklásť oheň, ohňa urobiť oheň, rozložiť 5. publ. expr. (komu čo) ▶ dať súperovi v športovom zápase, obyč. hokejovom al. futbalovom, veľa gólov; syn. naložiť: hostia domácim nakládli 7 gólov; slávnemu basketbalovému klubu nakládli stovku; Nitra demontovala levickú obranu a nakládla súperovi takmer tridsaťbodový prídel. [Šp 2006] ◘ fraz. expr. naklásť niekomu (na chrbát/po chrbte a pod.) zbiť, poudierať niekoho
naklásť p. naložiť 1, 2
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
naklásť, -kladie, -kladú, -kládol, -kladený, rozk. -klaď dok. (čo, čoho)
1. položiť, uložiť, poukladať viac vecí (k sebe, na seba, jedno vedľa druhého ap.): n. knihy na stôl, n. do voza dreva, sena; n. do pece, do kachieľ uhlia; n. vajíčka (o hmyze a o vtákoch) zniesť, naznášať
● hovor. expr. n. niekomu (na chrbát, po chrbte ap.) zbiť, poudierať;
2. rozložiť, urobiť oheň: n. oheň, n. si ohňa, n. vatru;
3. kladením, ukladaním vytvoriť: n. stoh (slamy)