Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naklásť -kladie -kladú dok.

1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ; n. vajíčka (o živočíchoch)

2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy); n. oheň založiť

expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naklásť ‑kladie ‑kladú ‑kládol dok.

naklásť -ladie -ladú naklaď! -ládol -ládla -ladúc -ladený -ladenie dok. 1. (čo/čoho (do čoho, na čo)) ▶ postupne dať, umiestniť viac vecí v istom poriadku, na seba, vedľa seba; syn. naukladať, povkladať, uložiť: n. na breh vrecia s pieskom; n. riad do umývačky; n. do pece dreva, uhlia; police s nakladeným tovarom; na cesto nakladieme ovocie; Pomaľované nádoby potom nakládli do hlinených políc pece a vypálili po druhý raz. [KSl 1967]naklásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) zniesť, naznášať, týmto spôsobom zabezpečiť rozmnožovanie
2. (čo (kam)) ▶ dať, umiestniť na nejaké miesto obyč. vo väčšom množstve, s istým zámerom, položiť, rozložiť: n. pasce, nástrahy; odstraňovať nakladené míny; Do trávy sa lial horúci vosk zo stoviek sviec, husto nakladených okolo kríža. [A. Baláž]
3. (čo do čoho) ▶ naplniť určitým množstvom; dať, vložiť do niečoho; syn. naložiť: Ujček najlepšie pozná, čo viem. Samého ma nechal naklásť voz sena. [L. Ťažký]; Bol šťastný, keď mohol každému sám naklásť do tanierov hŕbu husaciny. [L. Ballek]
4. (čo) ▶ postupným kladením obyč. rovnakých vecí v istom poriadku niečo vytvoriť, urobiť: n. kôpku kamienkov; n. stoh slamy; n. hŕby odpadkov; Z okrúhlych tvrdých skál nakládli vonkajšie múry. [Sln 1974]naklásť oheň, ohňa urobiť oheň, rozložiť
5. publ. expr. (komu čo) ▶ dať súperovi v športovom zápase, obyč. hokejovom al. futbalovom, veľa gólov; syn. naložiť: hostia domácim nakládli 7 gólov; slávnemu basketbalovému klubu nakládli stovku; Nitra demontovala levickú obranu a nakládla súperovi takmer tridsaťbodový prídel. [Šp 2006]
fraz. expr. naklásť niekomu (na chrbát/po chrbte a pod.) zbiť, poudierať niekoho

naklásť p. naložiť 1, 2


naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naklásť, -kladie, -kladú, -kládol, -kladený, rozk. -klaď dok. (čo, čoho)

1. položiť, uložiť, poukladať viac vecí (k sebe, na seba, jedno vedľa druhého ap.): n. knihy na stôl, n. do voza dreva, sena; n. do pece, do kachieľ uhlia; n. vajíčka (o hmyze a o vtákoch) zniesť, naznášať

hovor. expr. n. niekomu (na chrbát, po chrbte ap.) zbiť, poudierať;

2. rozložiť, urobiť oheň: n. oheň, n. si ohňa, n. vatru;

3. kladením, ukladaním vytvoriť: n. stoh (slamy)

Morfologický analyzátor

naklásť dokonavé sloveso
(ja) nakladiem VKdsa+; (ty) nakladieš VKdsb+; (on, ona, ono) nakladie VKdsc+; (my) nakladieme VKdpa+; (vy) nakladiete VKdpb+; (oni, ony) nakladú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nakládol VLdsam+; (ona) nakládla VLdsaf+; (ono) nakládlo VLdsan+; (oni, ony) nakládli VLdpah+;
(ty) naklaď! VMdsb+; (my) naklaďme! VMdpa+; (vy) naklaďte! VMdpb+;
(nejako) nakladúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor