nakladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, čo komu, čomu) dávať do blízkosti, dávať do vhodnej, výhodnej polohy (so zreteľom na niečo al. s cieľom dosiahnuť niečo), nadstavovať: Miklúš nadkladá zvonček všetkým. (Kuk.) Nadkladá uši, aby lepšie počul. (Kuk.)
2. (čo i bezpredm.) pridávať, prikladať k niečomu niečo: Nemci (trať) potrhali a teraz sa pláta, nadkladá, ako sa dá. (Heč.); pren. Roboty veľa! I večerom treba nadkladať (Kuk.) treba pracovať i večerom;
dok. nadložiť
nakladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť, ukladať na nejaký dopravný prostriedok: n. drevo na voz, uhlie na auto, n. tovar na loď;
2. (čo) klásť, dávať niekam, do niečoho: Krstná mať nakladala slamu do sečkovice. (Ondr.)
3. (čo) napĺňať, zapĺňať; zaťažovať nákladom: n. vagón;
4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. zeleninu, uhorky;
5. (s kým, s čím) zaobchádzať, zaonchodiť, zachádzať: n. s niekým dobre, zle, milosrdne, n. nešetrne so strojmi, môcť s niečím ľubovoľne n.;
6. (na koho, na čo) vydávať prostriedky, peniaze, vynakladať, investovať: Musíte na mňa nakladať! (Ráz.) Nechceli nakladať na klamlivé obchody. (Kuk.)
7. (komu čo, s neurč. i so spoj. aby) prikazovať, nariaďovať, narúčať: Nakladal, aby s chorým otcom trpezliví boli. (Tim.) Nakladal nám odkázať jej, aby prišla. (Šolt.)
● n. niekomu niečo na srdce (Fel.), na dušu (Hor.) dôrazne prikazovať, narúčať;
dok. naložiť
naložiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) položiť, poklásť, naklásť na nejaký dopravný prostriedok al. na niečo (na niekoho) s cieľom prepraviť: n. drevo, dosky na voz, na auto, do vagóna; n. niekomu na plecia ťarchu, batoh; Naložíte voličov na vozy. (Ráz.) Mišo si naložil bezvládneho Štelu na chrbát. (Gráf)
2. (čo) naklásť, dať niekam, do niečoho: n. drevo, uhlie do pece;
3. (čo čím) naplniť, zaplniť; zaťažiť nákladom: naložená pec; n. auto uhlím; Naložili ju (bárku) senom. (Kuk.); niekoľko osedlaných a rozličnou korisťou naložených koní (Jégé);
4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. uhorky, papriku;
5. zried. (čo, čoho) rozložiť, naklásť (o ohni): n. oheň, vatru;
6. zried. (čo) kladením, ukladaním vytvoriť , naukladať: Veru je to nie maličkosť, vedieť pekný stoh naložiť. (Čaj.)
7. (komu čo i s neurč.) dať, uložiť za povinnosť, prikázať, nariadiť, naručiť: Kekovi sme prísne naložili, aby nehnal. (Kuk.) Nevesta naložila mi týždeň neprichádzať. (Vaj.)
8. (s kým, s čím) zachovať sa k niekomu nejako, urobiť s niečím niečo: prísne s niekým n.; Nech ona naloží so mnou, ako ráči. (Kuk.) Načože sú ti peniaze, keď nemáš naložiť s nimi podľa vôle! (Tim.)
9. expr. (komu) zasadiť údery, zbiť, nabiť niekoho: n. niekomu na chrbát, po chrbte;
10. zried. (na koho, na čo i bezpredm.) vydať, vynaložiť peniaze, investovať: Ak sa ktorô (decko) bude chcieť učiť, naložíme, nech sa vyučí. (Taj.);
nedok. k 1-4 a k 7, 8, 10 nakladať