napomenutie -tia -tí s. 1. (i od koho) ▶ (slovné) upozornenie na chyby, zlé, nesprávne konanie, pokarhanie: mravné napomenutia; slová napomenutia; účinnosť napomenutí; n. od vychovávateľa, od šéfa; nedbal na n.; Nech po napomenutí nasleduje láskavé objatie, ktoré dá dieťaťu istotu, že jeho otec a mama ho majú radi. [KN 2002] 2. (i za čo) ▶ stupeň mierneho trestu v písomnej podobe za porušenie al. nedodržanie oficiálnych predpisov, termínov, povinností (v škole, na pracovisku a pod.): verejné n.; n. s finančnou pokutou; n. za porušenie pracovnej disciplíny, za neospravedlnené hodiny; neuposlúchnuť n. súdu; žiak dostal n.; udeliť študentovi riaditeľské n. ▷ ↗ i napomenúť
napomenutie p. výčitka, trest
trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trest • pokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutu • sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankcie • penále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutie • pokarhanie: verejné pokarhanie
výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami • napomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekriminácia • dohovárka (Hviezdoslav) • expr. litánie • subšt. pucung: dostať pucung
napomenutie, -ia str. upozornenie, aby niekto niečo konal al. nekonal, výčitka, pokarhanie pre niečo: prísne, mierne, priateľské, múdre, otcovské n.; prvé, druhé, tretie, posledné p.