napospas prísl. na ľubovôľu, ako obeť: dať, vydať, nechať ľudí n. hladu, náhode; nechal ho n. osudu
napospas prísl. na ľubovôľu, na vôľu, do moci: vydať, dať, nechať, vystaviť niečo n. náhode, zlému počasiu ap., vydať niekoho n. nepriateľom; Boli sme ovce — napospas vlkom. (Min.) Človek nebude temným silám daný napospas. (Kost.)