Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napraviť dok.

1. uviesť do pôv. dobrého, správneho stavu, polohy: n. hodiny, n. zlomenú ruku, n. si klobúk

2. polepšiť, zlepšiť: n. výchovu dieťaťa, n. si náladu

3. odstrániť, odčiniť: n. chybu, krivdu, škodu

4. dať smer, usmerniť: n. niekoho na cestu;

nedok. naprávať -a, napravovať

// napraviť sa dok. polepšiť sa, zlepšiť sa: žiak sa n-l, počasie sa n-lo;

nedok. naprávať sa, napravovať sa

naprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, napravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.

naprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, napravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.

naprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, napravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ meniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stávať sa lepším, lepšiť sa, zlepšovať sa, polepšovať sa: chorému sa pomaly napravuje imunitný systém; usúdil, že situácia sa pomaly napráva; môj pohľad na svet sa rozjasňuje a napráva; Začnime sa naprávať my dvaja a o dvoch zlých bude mať svet menej. [KN 2003] ▷ dok. ↗ napraviť sa

naprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, napravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (komu)) ▶ dávať, uvádzať do žiadanej polohy, do vyhovujúceho, náležitého stavu, upravovať: n. vankúš; n. si šaty, pančuchy; naprávala mu kravatu, viazanku; n. si hodinky; stále si naprávala vlasy; n. pacientovi chrbticu; napravovanie zlomenín; Počul som, že na dolniakoch žije chlap, čo napráva takéto choroby. [J. Géci]; Naprávala si šatku, lebo jej padala do zátylku. [P. Jaroš]
2. (čo) ▶ usilovať sa, aby niečo zlé prestalo existovať, odstraňovať nedostatky: n. krivdy, nespravodlivosti; n. svoje chyby, omyly; n. hriechy minulosti; stále máme čo n.; Najprv treba niečo pokaziť, aby sa to potom mohlo naprávať? [A. Devečková]; Nemožno jednu hlúposť naprávať druhou. [Ľ. Zúbek]; Zvolil som si najmä starostlivosť o rybníky, lebo som videl, že tam je čo napravovať. [J. Tibenský]
3. (čo) ▶ meniť k lepšiemu, zlepšovať: n. vzťahy, reputáciu; dobré meno, strata dôvery sa napravuje veľmi ťažko
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihovať postupnou zmenou myslenia, robiť lepším, zlepšovať: n. sám seba; nesnažme sa n. iných; Každá generácia vždy znovu a znovu chce naprávať svet. [InZ 2003]
▷ dok. ↗ napraviť

napraviť sa -ví sa -via sa naprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. ▶ zmeniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stať sa lepším, zlepšiť sa, polepšiť sa: mať, dostať príležitosť n. sa; chcem sa n.; časom sa všetko napraví; noha sa napraví, nič mu nebude vylieči sa; Ak sa dievčina nenapraví, tak ju vykážem z kruhu tanečníc. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ naprávať sa, napravovať sa

napraviť -ví -via naprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (komu)) ▶ uviesť do pôvodného, vyhovujúceho, náležitého stavu, dať do správnej polohy, upraviť: n. vankúš; n. si vlasy, golier; n. pacientovi vykĺbené rameno, chrbticu, vyskočenú platničku; n. si hodinky; napravila mu zošuchnutú deku a sklonila sa nad neho; Rýchlo si napravil kravatu a ľutoval, že sa elegantnejšie neobliekol. [A. Baláž]
2. (čo) ▶ zariadiť, aby niečo zlé prestalo existovať, odstrániť nedostatky: n. krivdu, zlo; n. spôsobené škody, protiprávny stav; usilovať sa n. nespravodlivosť; dostal šancu n. chyby, omyly minulosti; komunikáciou sa dá veľa n., ale aj pokaziť; Také niečo sa nedá napraviť. [M. Zelinka]
3. (čo (čím)) ▶ zmeniť k lepšiemu, zlepšiť: n. vzájomné vzťahy na pracovisku; aspoň čiastočne si n. reputáciu, zlý dojem; pekný deň mu napravil náladu; Vojaci popíjali s civilistami alaš s rumom, aby sladkastému likéru s rascovou príchuťou napravili chuť rumovou arómou. [P. Jaroš] ↗ i fraz.
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihnúť, urobiť lepším, zlepšiť, polepšiť: n. správanie dieťaťa; n. svoj život; snažila sa ho n.
5. zastar. (koho (kam)) ▶ ukázať niekomu správny smer, uviesť niekoho na správnu cestu, usmerniť: Vysvetlím vám, kade ísť, - Gabriš napravil neznámeho k železničnej stanici. [J. Podhradský]; Nevedel som, kde Rudo býva, no ľudia ma napravili. [V. Šikula]
◘ fraz. napraviť niekomu hlavu/rozum priviesť niekoho k rozumnému konaniu; šport. publ. napraviť si chuť po neúspechu, prehre dosiahnuť pozitívne výsledky, víťazstvo
▷ nedok. k 1 – 4 ↗ naprávať, napravovať

napraviť, -í, -ia dok.

1. (čo) uviesť do (pôvodného) dobrého stavu, odstrániť chybu, opraviť: n. pokazený stroj, n. vykĺbenú ruku, n. si pokazenú povesť; Kostol máme, školu napravíme. (Tim.)

2. (čo) dať niečomu inú, lepšiu, krajšiu, výhodnejšiu, správnejšiu, správnu polohu, upraviť: n. si viazanku, n. si klobúk na hlave, n. krivo zavesený obraz na stene; Cestou napraví si čepiec. (Tim.)

3. (koho, čo) urobiť lepším, polepšiť: n. zlého, skazeného človeka; n. zlý vzhľad, výzor

● hovor. n. niekomu hlavu pričiniť sa, aby sa stal rozumným, aby múdro konal;

4. (čo) odčiniť: n. krivdu, previnenie, škodu, zlo, ublíženie, neprávosť;

5. (koho, čo) usmerniť, ovplyvniť, dať smer, ráz nejakému konaniu, činnosti človeka, pohybu ap.: Ak ma panslávi napravili, nuž ma na dobré napravili. (Šolt.) Keby ho (rušeň) mohol napraviť do priepasti, ba do pekla. (Vaj.)

● hovor. n. niekoho na dobrú (na zlú) cestu dobre (zle) niekomu poradiť;

nedok. naprávať, -a, -ajú, zried. i napravovať, -uje, -ujú

|| napraviť sa

1. polepšiť sa, stať sa lepším: Prečo si ju ubil? Preto, aby sa napravila. (Kuk.)

2. kraj. vystrieť sa, narovnať sa; zaujať lepšiu, výhodnejšiu polohu: Napravil sa na sedisku a kázal ďalej hnať. (Tim.)

3. hovor. dostať sa do želateľného, dobrého stavu, zlepšiť sa: počasie sa napravilo;

4. pomeriť sa, udobriť sa: rozvadení susedia sa napravili;

nedok. naprávať sa, zried. i napravovať sa

naprávať i naprávať sa nedok.
1. strsl, strnitr odstraňovať chybu, opravovať; upravovať: Celá ďeďina choďila naprávať cesti s pora̋tki (Párnica DK); A keť prišla zima, saňe som okúval, reťaze naprával (Ťapešovo NÁM); Kope bole veľkie, edom ju kládou̯, dláviu̯, naprávau̯ a druhí nosiľi viu̯ma (V. Lom MK); U náz boli taká bapka, čo veďeli vitknuťá naprávať (Lapáš NIT); naprávaťi cestu (Cinobaňa LUČ)
2. strsl, modr, jzempl zlepšovať, zmäkčovať: Joj, trúnog bou̯ dobrí, naprávaní (Pokryváč DK); Ko_dzme priadlej, že zme si ústami naprávalej tú ňitku, čo zme priadlej (Lešť MK); A si naprávali to slapšé víno (Jur p. Brat. BRA); napraviac (Stanča TRB)
F. napráva sa ako remeň v ohňu (Rim. Píla RS) - iron. chudne; (sinovi) hlavu naprávat (Myjava) - držať ho prísne
3. strsl nahovárať; usmerňovať: Poto_muojho muža naprávau̯, abi ma nahau̯, ale on ňeoctúpiu̯ (Trnie ZVO); Kráuke ňi veľa zme zavracaľi, iba zme ich trocha naprávaľi (V. Lom MK)
4. pripravovať: F kadzičke śe śviňom napravia (Studenec LVO)

naprávať p. napraviť

napraviť dk
1. čo urobiť niečo lepším, vylepšiť, odstrániť chyby, opraviť: hodinaru, ktery hodiny napravil, za geho praczu fl 4 d 80 (KRUPINA 1696); žagdle, aby se naprawily (KRUPINA 1736); holu naprawit (SIHELNÉ 1776 LP) zúrodniť; šinkvas napravit, ne nowy sprawit (PONIKY 1793)
2. čo uviesť niečo do náležitého stavu: (Boh) naprawy bludy (BAg 1585); včitel ma každemu pjsmo prehlednuti a naprawiti (BZ 1749); (treba) wssecko zasek naprawit, čo predessli regiment zkazil (VoP 1760);
x. pren napraw swoge kroki (GŠ 1758) polepši sa
3. práv právne vyriešit, odčiniť nej. krivdu ap.: (richtár) wynu naprawy (BUDATÍN 1478 SČL); necht se to pred czechem po prawie prehlydne a gestly se to tam naprawiti nemuže, potom necht to dagi na wietšy wrchnost (CA 1699); Vaša Milost našu ubliženost napravit rači (ORAVA 1776 LP)
4. koho vyliečiť niekoho: zelina, ktera by kulhawich naprawila (MK 18. st); hlucheho kone naprawiti (RG 18. st)
5. koho čím napustiť nej. látkou, nabalzamovať: prikázal Jozef lékarom, aby wonnym korenjm naprawili otca geho (KB 1757); telo kramskim korenjm naprawili (BlR 18. st)
6. čo pripraviť niečo: spust krew netoperowu a napraw prach z ni (RG 18. st)
7. čo kam (o veciach) usmerniť; poslať: pany Dolnojasenczi magicze mjenku jarek do stareho zrjedla opet naprawity (DULICE 1726); na lybežnu notu naprawene husle slisyme (PP 1734) naladené; brwno, dokud ge na wode, na kterukolwek stranu naprawit ho možess (MK 18. st)
8. koho (o ľuďoch) naviesť, nahovoriť niekoho na niečo: darowal sem mu dobrowolne, nikterak nenaprawen, pol zahrady (RUŽOMBEROK 1571); Ianowy Fylypowy ukradly try woly, kdy takowe woly wyhledawal, naprawyly portassow nany, ktery mu wzaly halenu (D. SÚČA 1720); swokra odnekud naprawena predissla na fortielne takowima slowi (PUKANEC 18. st)
9. naložiť, vložiť: refundere sumptum: náklad naprawiti (KS 1763); do klatu prazneho napraw s drossdamy kus muky z madom (RG 18. st); naprávať, napravovať ndk k 1: hodinar hodiny naprawowal (ZVOLEN 1635); drahy napravujeme (V. ŠARIŠ 1737 LP); k 2: evanjelitské učení bludné napravuge (RL 1578); nawkow naprawowaty (TC 1631); deputatossi bily poslani portiu naprawati (ŠTÍTNIK 1687); (ľudí) gako missyonarius wyvčiti a naprawati (UD 1775)
F. za mladj drewo kriwe muze se ohibat, naprawuwat (Káz 18. st) človeka treba formovať, kým je mladý; k 3:
L. žaloby napravovať práv podávať, vznášať: nowé žaloby naprawowatj (RUŽOMBEROK 1598); k 4: jatrnyk neduhy yatrne naprawuge (HL 17. st); ssafran srdce naprawuge (MBF 1721); k 6: apto: hotowjm, strogjm, naprawugem (KS 1763); k 7: w cnostliwem žiwobiti kroki me naprawug (GŠ 1758); do Kremnice naprauanu cestu magu (ČREMOŠNÉ 1770); (René) kďeb cestu svú mal naprávať (BR 1785); k 8: gich (farníkov) na zlu cestu naprawuge (NEMŠOVÁ 1660); ludy napraualy, aby gjch prosily, žeby len odissli ((BYTČA) 1771); napraviť sa dk
1. polepšiť sa, zlepšiť sa: aby mu (majstrovi) remeslo staweno bilo, pokud se nenaprawy (CA 18. st); naprawi se wino, kdis koren reťkewni do neho spustiss (PR 18. st)
2. vyliečiť sa: wezmy repiček, tym se naprawiss (LR1 17. st)
3. vydať sa, vypraviť sa (na cestu): člowek se nemuže ani na cestu naprawitj (CS 18. st)
4. s kým dohodnúť sa, pokonať sa: gestli bj mlinar welke tjarchi wozit museu, ma sa gazda s nim naprawit (CA 1655); než potom wec wssecku na p. Czabaniho zanechagicze, naprawilj sa (KRUPINA 1741); napravovať sa ndk k 1: melioresco: polepssugem se, naprawugem se (KS 1763); srdce, aby sa naprawowalo (BlR 18. st)
F. s čím se geden naprawuge, s tym se druhi kazy (GV 1755) veci neúčinkujú na každého rovnako; (ľudia) abj se k žywotu wečnemu swetlom naprawowalj (CS 18. st); člowek se na dobru cestu naprawuge (MK 18. st)