naraz prísl.
1. zrazu, neočakávane: Čo si stíchol naraz, svet vodný? (Sládk.) Láska naraz premenila jej cítenie. (Jégé) Naraz akoby sa pred nimi zdvihla veľká opona. (Urb.)
2. v tom istom čase, súčasne, odrazu: Ja a môj pán majster začali sme naraz robiť remeslo. (Taj.) Ostatnú vetu všetci s ňou naraz vyslovili. (Jégé)
3. na jeden raz: Zaplatíte si úroky naraz. (Taj.)
náraz, -u m.
1. prudký úder predmetu o predmet: silný, prudký, tupý, tlmený n.; n-y konských kopýt o zem; Drevo zaprašťalo pod mocnými nárazmi sekery. (Urb.)
2. nápor, nával: n. vetra, víchrice; (Bašta) vzdoruje času a jeho nárazom. (Kuk.) Jurka pridusil nečakaný náraz sladkej ťarchy. (Gráf)
3. prudký podnet, popud, impulz: Akým nárazom zobudil sa v ňom národný cit, nemohli sme sa dočítať. (Vaj.)
4. lek. rýchly, silný, prudký účinok liečiva: terapeutický n., liečba v n-och;
5. hud. druh melodickej ozdoby: krátky, dlhý n.;
nárazový príd. k 1, 2, 4: tech. n-á vŕtačka; n-é zaťaženie občas veľké; fyz. n-á sila, n-á pevnosť; meteor. n. vietor; n-é práce, n-é úlohy ktoré treba rýchlo, neodkladne vykonať; n-á akcia rýchle zorganizovanie niečoho; lek. n-á liečba