naschvál prísl. ▶ konajúc zámerne a obyč. proti vôli niekoho al. nie celkom vhod, úmyselne; syn. schválne, náročky: n. hovoriť hlasno; n. sa robila hlúpa; neurobil som to n.; n. zaparkoval tak, aby autá nemohli vyjsť; Vedela, že buď sa nafučí, alebo naschvál rozbije krehký porcelán. [M. Brnčal] ◘ fraz. ako naschvál (z hľadiska hovoriaceho) veľmi nevhodne, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako naschvál začalo pršať