Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nastaviť dok.

1. nadstaviť (význ. 1), nadložiť: n. tvár slnku, n. dlaň

2. pripraviť na vykonávanie istej činnosti: n. budíček (na piatu), n. stroj; n. pascu na myši

n. niekomu → pascu; n. niekomu zrkadlo ukázať mu, aký je;

nedok. nastavovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nastaviť ‑í ‑ia dok.

nastavenie -nia -ní s. ▶ meniteľná súčasť technických zariadení; aktívne zvolené parametre: používateľské, štandardné nastavenia počítača; základné n. programu, systému, parametrov tlače; automatické n. hlasitosti; n. citlivosti mikrofónu; zmeniť, zvoliť, uložiť nastavenia telefónu; obnoviť pôvodné nastavenie prístroja ▷ ↗ i nastaviť


nastaviť -ví -via nastav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (čomu; k čomu)) ▶ dať niečo do istej polohy, obrátiť smerom k niečomu: n. tvár slnku, dažďu; nastavil ucho k dverám; keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime teplo
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vysunúť, vystrieť smerom k niekomu (obyč. v očakávaní niečoho), natrčiť: nastavila mu pery (na bozk); nastavila líce jeho perám; mačka sa jej obtrela o nohy a nastavila na pohladkanie chrbát; Chlapec nastavil dlaň a Valent mu do nej položil hodinky. [P. Jaroš]; Vypil koňak na dúšok, potom nastavil pohár, aby mu znovu naliala. [K. Lászlová]
3. (čo) ▶ uviesť, upraviť do požadovaného, potrebného, optimálneho stavu a tak pripraviť na používanie; vybrať, zvoliť si isté hodnoty na nejakom technickom prístroji: n. presný čas; n. spätné zrkadlá, výšku sedadla; n. si na mobile tichý režim; n. jednotlivé parametre prístroja; n. pascu na myši; n. teplotu na termostate; n. kurzor na začiatok textu; manuálne n. expozíciu, clonu; svoju obľúbenú webovú stránku si môžete n. ako domovskú stránku; nastavil si budík na šiestu; mať hlasitosť nastavenú na maximum
fraz. nastaviť [vlastnú] hruď za niekoho zachrániť niekomu život, obetovať sa za niekoho; nastaviť latku vysoko urobiť niečo na veľmi dobrej úrovni, ktorá môže slúžiť ako vzor; nastaviť niekomu pascu zámerne dostať niekoho do zlej situácie; nastaviť niekomu zrkadlo ukázať niekomu, aký je; nastaviť si vysokú latku byť k sebe veľmi náročný; nastaviť uši začať pozorne počúvať, zbystriť pozornosť
nedok.nastavovať


nastavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (k čomu, na čo)) ▶ dávať niečo do istej polohy, obracať smerom k niečomu: n. tvár slnku; prúdu vody nastavovala striedavo chrbát a prsia; Akiste celkom dobre nedopočuje, lebo dosť očividne nastavuje ucho na tú stranu, z ktorej prichádza rozhovor. [V. Šikula]; Ukáž, - vraví a nastavuje dlaň. [R. Dobiáš]
2. (čo (komu; k čomu)) ▶ vysúvať, vystierať smerom k niekomu (obyč. v očakávaní niečoho), natŕčať: nastavujem ruky proti svetlu; nastavovala priateľovi líce (na bozk)
3. (čo) ▶ uvádzať, upravovať do požadovaného, potrebného, optimálneho stavu; voliť si isté hodnoty na nejakom prístroji: n. pasce na hlodavce; n. plachty podľa smeru vetra; sedadlo sa dá n. i výškovo; bočné zrkadlá na aute sa nastavujú manuálne; n. hlasitosť zvuku; prístroj umožňuje n. kvalitu záznamu; Akademickú štvrťhodinku meškám vždy. Ale bojujem s tým. Dokonca si nastavujem hodinky dopredu. [Sme 1999]; Na monitoroch je dnes možné nastavovať doslova všetko. [PCR 2001]
fraz. nastavovať ruku pýtať od niekoho almužnu, žobrať
dok.nastaviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1


nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. nastrojiť 1


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


vyladiť 1. vykonať ladenie hudobného nástroja, prijímača a pod. • naladiť: vyladenie, naladenie klavíra; vyladiť, naladiť rozhlasovú stanicuzaostriťnastaviť (upraviť do optimálnej polohy): zaostriť, nastaviť televízny obrazhovor. narichtovaťhovor. expr. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. zladiť


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1


zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriťzostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosťnastražiťnastrážiťnastaviť (sluch, uši)

2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempozried. znáhliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nastaviť, -í, -ia dok.

1. (čo čomu, komu) postaviť smerom k niekomu, k niečomu, dať do vhodnej polohy, nadložiť, nadstaviť: Nastaví ústa k bozku. (Urbk.) Žena nastavila svoje dlane do mesačného svetla. (Chrob.); n. niekomu nohu; Tebe keby ich (rohy) nastavil! (Kuk.)

hovor. n. uši pozorne začať počúvať; n. prsia (hruď) za niekoho obetavo ochraňovať, obetovať sa;

2. (čo) upraviť, uspôsobiť sa nejaký cieľ, na vykonávanie nejakej činnosti: n. pascu, n. sieť, n. oko; tech. n. stroj, aparát; n. točovku na istú hrúbku, n. počet obrátok;

nedok. nastavovať

Morfologický analyzátor

nastaviť dokonavé sloveso
(ja) nastavím VKdsa+; (ty) nastavíš VKdsb+; (on, ona, ono) nastaví VKdsc+; (my) nastavíme VKdpa+; (vy) nastavíte VKdpb+; (oni, ony) nastavia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nastavil VLdsam+; (ona) nastavila VLdsaf+; (ono) nastavilo VLdsan+; (oni, ony) nastavili VLdpah+;
(ty) nastav! VMdsb+; (my) nastavme! VMdpa+; (vy) nastavte! VMdpb+;
(nejako) nastaviac VHd+;
nastawiť nastawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

nastaviť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor