natrčiť dok. otrčiť: n. ruku, dlaň, n. tanier;
nedok. natŕčať -a
● n. → uši
natŕčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čaný -čanie nedok. (čo (komu, čomu)) ▶ vystierať smerom hore al. dopredu (obyč. v očakávaní niečoho): natŕčal krk, aby lepšie videl; pes mi sám začal n. hlavu; Natŕčal tvár sviežemu vzduchu. [L. Ballek]; Aj bezdomovec v podchode, hoci natŕča škatuľku od masla, chce čosi iné ako mincu. [KN 2001] ◘ fraz. natŕčať dlane/ruky prosiť, žiadať o niečo, zväčša o almužnu, žobrať; natŕčať uši pozorne al. zvedavo počúvať ▷ dok. ↗ natrčiť
natŕčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čanie sa nedok. expr. (pred čím, pred kým; ø) ▶ nápadne sa ukazovať, vytŕčať sa: n. sa pred verejnosťou, pred kamerou; natŕčajúce sa modelky; začal sa pred ňou n. a ukazovať, aký je statný; Darmo sa tu natŕčaš, ani pes po tebe nebrechne. [Rb 1986]
natrčiť -čí -čia natrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo (komu, čomu)) ▶ vystrieť smerom k niekomu, niečomu (obyč. v očakávaní niečoho): n. nohu; natrčila ústa na bozk; natrčili tváre zubatému slnku; natrčil jej šálku, aby mu naliala čaj; bez slova natrčil vizitku; Žobrák mal natrčený klobúk a sem-tam mu niekto niečo do neho hodil. [KN 2002] ◘ fraz. natrčiť dlaň/ruku požiadať o almužnu; natrčiť uši/ucho pozorne sa započúvať ▷ nedok. ↗ natŕčať
počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať
2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného
3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho
natŕčať, -a, -ajú nedok. expr. (čo, komu, čomu) dávať, klásť do blízkosti, vystierať smerom k niekomu, k niečomu: Natŕčal im pred oči zprávy z novín. (Hor.) Natŕča mu plnú fľašu. (Hor.)
● hovor. n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť;
dok. natrčiť, -í, -ia
|| natŕčať sa
1. ukazovať sa niekde, vykláňať sa: n. sa z okna;
2. vypínať sa, vytŕčať sa: A čože sa natŕča, ľaľa! (Tim.);
dok. k 1 natrčiť sa