natrčiť dok. otrčiť: n. ruku, dlaň, n. tanier;
nedok. natŕčať -a
● n. → uši
natŕčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čaný -čanie nedok. (čo (komu, čomu)) ▶ vystierať smerom hore al. dopredu (obyč. v očakávaní niečoho): natŕčal krk, aby lepšie videl; pes mi sám začal n. hlavu; Natŕčal tvár sviežemu vzduchu. [L. Ballek]; Aj bezdomovec v podchode, hoci natŕča škatuľku od masla, chce čosi iné ako mincu. [KN 2001] ◘ fraz. natŕčať dlane/ruky prosiť, žiadať o niečo, zväčša o almužnu, žobrať; natŕčať uši pozorne al. zvedavo počúvať ▷ dok. ↗ natrčiť
natrčiť -čí -čia natrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo (komu, čomu)) ▶ vystrieť smerom k niekomu, niečomu (obyč. v očakávaní niečoho): n. nohu; natrčila ústa na bozk; natrčili tváre zubatému slnku; natrčil jej šálku, aby mu naliala čaj; bez slova natrčil vizitku; Žobrák mal natrčený klobúk a sem-tam mu niekto niečo do neho hodil. [KN 2002] ◘ fraz. natrčiť dlaň/ruku požiadať o almužnu; natrčiť uši/ucho pozorne sa započúvať ▷ nedok. ↗ natŕčať
natrčiť sa -čí sa -čia sa natrč sa! -čil sa -čiac sa -čenie sa dok. zried. (ø; do čoho) ▶ ukázať sa spoza niečoho: natrčil sa do izby; kocúr príde a natrčí sa na hladkanie; Ale, - natrčil sa mi ponad plece, - ten pán... ten to už vyriešil. [J. Fekete]
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
natrčiť p. nastaviť 1
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
natŕčať, -a, -ajú nedok. expr. (čo, komu, čomu) dávať, klásť do blízkosti, vystierať smerom k niekomu, k niečomu: Natŕčal im pred oči zprávy z novín. (Hor.) Natŕča mu plnú fľašu. (Hor.)
● hovor. n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť;
dok. natrčiť, -í, -ia
|| natŕčať sa
1. ukazovať sa niekde, vykláňať sa: n. sa z okna;
2. vypínať sa, vytŕčať sa: A čože sa natŕča, ľaľa! (Tim.);
dok. k 1 natrčiť sa