naturalizácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. práv. ▶ udelenie štátneho občianstva cudzincovi, prijatie cudzinca za občana štátu, v ktorom žije: podmienky naturalizácie imigrantov; získať občianstvo naturalizáciou; podať si žiadosť o naturalizáciu; proces naturalizácie postupuje pomaly 2. lit. (i v čom) ▶ (v preklade textu) vzďaľovanie sa od predlohy, pôvodného diela nahrádzaním cudzích tematických a jazykových výrazových prvkov domácimi; op. exotizácia: miera naturalizácie textu; Páričkova pragmatická interpretácia smeruje k univerzalizácii a naturalizácii v lexike i syntaxi. [KS 2004] 3. biol. ▶ prispôsobenie sa cudzích druhov, organizmov podmienkam nového prostredia, zdomácnenie: n. drevín, vtákov, cicavcov