Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

navštevovať sa -vujú sa -vujte sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ často, opakovane chodiť k niekomu na návštevu a prijímať jeho návštevy: príbuzní sa pravidelne navštevujú; kamarátky sa denne navštevovali; s bratom sa navštevovali zriedka; Obyvatelia bližších aj vzdialenejších ostrovov sa navzájom navštevovali. [V. Krupa]; Nezabudnite na seba. Môžete si písať. Môžete sa navštevovať. [Ľ. Feldek]dok.navštíviť sa


navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho) ▶ chodiť k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod.: často, zriedka, príležitostne n. príbuzných, známych; denne n. chorého v nemocnici; Odsťahovala sa kamsi na druhý koniec republiky. Deti nenavštevovala ani nepozývala k sebe. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ prichádzať na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. divadlá, koncerty; n. kultúrne, športové podujatia; veľmi rád navštevoval hrady, múzeá; najčastejšie navštevované kúpelePiešťany; Vysoké Tatry sa navštevujú po celý rok; V Ríme sú pamätné miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce pútnikov a turistov. [E. Macák]; Čoraz viac sme začali navštevovať hlavné mesto. [InZ 1999]
3. (koho, čo) ▶ (pravidelne) chodiť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. knižnicu; n. strednú, vysokú školu študovať na strednej, vysokej škole; n. internetové stránky; n. nedeľné bohoslužby; n. kurzy, prednášky; triedu navštevuje 30 žiakov; zriedka navštevuje pohostinské zariadenia; Hubári navštevujú poradňu pomerne hojne. [Sme 1999]; Podľa štatistík muži navštevujú lekára štyrikrát menej ako ženy. [Pt 1999]
4. kniž. (koho) ▶ nepriaznivo, negatívne niekoho zasahovať, stíhať: Útrapy a strasti ma navštevovali v hojnej miere. [J. Lenčo]
parem. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje
dok.navštíviť


navštívenie -nia -ní s. 1. kniž. ▶ neočakávaná udalosť so zlým zakončením, nešťastie, pohroma: veľké, ťažké n.; Ročné obdobia so všetkými svojimi krásami i navštíveniami sa bleskurýchle striedajú. [J. Hrušovský]; Mal som šťastie aj vo vlastnej rodine, ktorá ako spoľahlivá loď obstála v ťažkých navštíveniach. [LT 2001]
2. cirk. Navštívenie Panny Márie ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) cirkevný sviatok pripadajúci na 2. júla, sláviaci stretnutie dvoch budúcich matiek, Márie a Alžbety
▷ ↗ i navštíviť


navštíviť sa -via sa navštívte sa! -vili sa -viac sa -venie sa dok. (ø; s kým) ▶ prísť jeden k druhému na návštevu, vzájomne vykonať návštevu: naše rodiny sa občas navštívia; s novými susedmi sme sa zatiaľ nenavštívilinedok.navštevovať sa


navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho) ▶ prísť niekam, k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod., vykonať návštevu: n. rodičov, známych; neohlásene n. priateľa; Otec s maminkou odišli navštíviť poloslepú tetu. [J. Blažková]; Povedali sme si, že ťa navštívime. [P. Andruška]
2. (čo) ▶ prísť na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. jaskyňu, múzeum, mesto; katedrálu denne navštívi veľké množstvo turistov; jeho najvzdialenejšia navštívená krajina je Brazília; Zažiadalo sa mi vidieť všetko zblízka, aspoň v noci navštíviť známe miesta. [V. Šikula]
3. (koho, čo) ▶ prísť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. lekára; osobne n. manželskú poradňu; navštívte našu novú predajňu; prezerať si naposledy navštívené internetové stránky; Hneď zajtra navštívi triednu učiteľku, poradí sa s ňou. [E. Farkašová]
4. kniž. (koho, čo) ▶ nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, postihnúť, potrestať niečím: navštívilo ich nešťastie; Nič by sme nevedeli o jej bolesti, ktorá ju navštívila a zhltla. [M. Tomčík]; Teraz bolo stádočko znovu v nebezpečenstve, znovu navštívené protivenstvami. [V. Mináč]
nedok.navštevovať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu