naverímboha prísl. hovor. expr. ▶ bez predchádzajúceho uvažovania, bez konkrétneho cieľa, bez rozmyslu, naslepo: n. rozhadzovať peniaze; strieľať, vystreliť n.; nechať všetko len tak n. spoliehajúc sa iba na náhodu; Unavený sa oprel o plot, a keď si trochu oddýchol, vliekol sa len naverímboha. [V. Šikula]; V tom vlnobití sme veslovali naverímboha, vydaní napospas zúriacemu vetru. [V. Krupa]; Nič nehľadá, len sa naverímboha túla. [L. Ballek]