navrchu
I. prísl. na vrchnej časti, hore, op. naspodku: smotánka ostala n., n. v skrini
● byť n. mať prevahu
II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodku: n. skrine sú ozdoby
navrchu prísl.
navrchu predl. s G
navrchu1 prísl. ▶ na vrchnej, hornej časti niečoho, hore1; op. naspodku1: káva so šľahačkou n.; otvoril knihu ležiacu n.; cestoviny n. posypeme syrom; nenechávajte si peňaženku v taške n.; Prekladal z kôpky na kôpku papiere, tie, čo boli navrchu, dal naspodok. [Š. Žáry]; Jednotlivé brvná, pospájané reťazami, sú navrchu obité doskami. [P. Jaroš] ◘ fraz. byť navrchu mať prevahu
navrchu2 predl. s G ▶ vyjadruje umiestnenie na vrchnej časti niečoho; op. naspodku2: stáť n. schodiska; vlasy má stiahnuté n. hlavy; n. polievky plávajú mastné oká; Vädnúce hluchavky ležali navrchu prúteného košíka. [E. Farkašová]
hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)
2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)
3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)
navrchu p. hore 1
na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu
2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku
3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka
4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší
5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz
6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce
7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo
navrchu prísl. i predl. s 2. p. na vrchnej časti niečoho, hore: Stĺpy boli navrchu pospájané silnými trámami. (Jégé) Navrchu schodov bol pitvorík. (Kuk.) Navrchu bôbu masť a škvarky. (Tim.)
● hovor. byť n. mať prevahu, vládnuť; zostalo mu, bolo mu n. (Kuk.) mal posledné slovo, bolo, ako on chcel
navrchu I. prísl. csl na vrchnej časti, hore: Keď zme sa pasuvali, ždi som bou̯ navrchu (Bobrovec LM); Ukladaťi seno navrchu na voze misí dobre veďeťi, žebe sa ťem ňekoprcou̯, ťem vos (Čelovce MK); Keď nakoňie_dzahradi prišli, tam bou̯, prauda, dróťení plot, navrchu pichláčama (Žarnovica NB); Puténka sa neutopila, lebo to bolo drevo, to bolo navrchu (Ružindol TRN); Naspotku spusťil ňižéj a navrchu pritáhél (Chocholná TRČ); Naverhu taňire buľi, naspotku buľi miski (Baldovce LVO) F. žena misí mať slovo navrchu (Jasenová DK) - musí mať posledné slovo; jeho musí furd biď navrchu (Revúca) - mať prevahu; zostau̯ navrchu, druhí čušaľi (Králiky BB) - presadil svoje, mal posledné slovo; žeňe musí biď ždi navrchu (Mošovce MAR) - vždy musí mať pravdu II. predl. s G vyjadruje umiestnenie na vrchnej časti: Navrchu snuvaďiel sa preberalo, tam boli zubi, take klini (V. Maňa VRB)
navrchu I. prísl na vrchnej časti al. na povrchu: aby moge mrtwe telo dluho nawrchu neležalo (Š. DRAVCE 1659) nepochované; saze musa bit co se blisztia, a nie ty, co su navrchu jako prach (RP 18. st); ten skryty vzel giž gest nawrchu (AP 1771) II. predl s G označuje vrchnú časť al. povrch niečoho, na povrchu niečoho: widel penize nawrchu wreca; (Noe) wypústil holúba, aby zwedel, gestly by guž osykli wodi nawrchu zemi (KB 1757)